Vaša záhradka môže byť pastva pre včely

Včely sú najrozšírenejším druhom opeľovačov, ktoré zabezpečujú optimálne udržanie biodiverzity. Vďaka opeľovaniu nedochádza k rapídnemu narušeniu ekosystému. Naopak, práca včiel prispieva k rozmnožovaniu rastlinných druhov. Bez práce opeľovania by mohlo vymrieť až 20 tisíc rastlinných druhov - tieto druhy rastlín majú problém rozmnožovať sa či ďalej existovať. 

Opeľovanie je proces, počas ktorého dochádza k možnému započatiu procesu rozmnožovania, prostredníctvom prenášania peľu včelou z jedného kvetu na druhý. Hoci sa rastliny môžu opeľovať aj vďaka externým (vonkajším) činiteľom, ako je napríklad voda či vietor, percentuálna pravdepodobnosť účinnosti je menšia ako 10%. Včely opeľujú väčšinu rastlinných druhov, vrátane paradajok, slnečnice, uhoriek či iných bylín. 

Mnohé mestá započali iniciatívu a prispôsobili turnusy kosenia pre potreby drobného hmyzu a včiel. Objavujú sa dokonca aj motýlie záhrady, ktoré majú prilákať bodavý hmyz na kvitnúce lúčne kvety a tým podporiť ich populáciu. 

Ako zbierajú včely med? 

Zber medu môžeme považovať za vedľajší produkt vytvorený dvoma druhmi včiel. Primárnou časťou celého procesu je tzv. včelárska rastlina, od ktorej sa odvíja ďalší proces vykonaný včelami. 

Včelárska rastlina môže byť: 

- Peľodajná rastlina 
- Medonosná rastlina

Ako z ich názvu vyplýva, peľodajná rastlina prispieva k rozmnožovaciemu procesu, prenáša jednotlivé peľové čiastočky z nôh včiel na iný druh rastliny. Medonosná rastlina je taká, z ktorej sa získava v konečnom dôsledku med. 

Tvorba medu je chemická reakcia, ktorá je započatá cukrovými roztokmi (medovicou), ktoré včely následne premieňajú na monosacharidy - jednoduché cukry. Túto sladinu včely odovzdávajú úľovým včelám, ktoré ju ukladajú do plastov kde časom dozrieva. 

Včelárska rastlina - aký je jej význam? 

Včelárska rastlina je druh rastliny z ktorej môžu včely čerpať väčší objem znášky. Za včelársku rastlinu sa nepovažuje každý druh, avšak bližšie špecifikácie sa nájdu nie len medzi bylinami, ale aj medzi drevinami. 

Včelárske rastliny, alebo tzv. znáškové rastliny počas roka variujú. V praxi to znamená, že druh kvitnúci na počiatku jari nie je aktívny aj počas septembra či októbra. Okrem peľu, nektáru a medovice sú včely schopné zbierať aj olejové výlučky rastlín, živice a rôzne formy cukrov. Následne včely z týchto ingrediencií vyrábajú propolis. 

Včelárska rastlina môže byť prirodzene rastúca vo svojom biotope - zväčša lúky, alebo ich môžeme vysádzať umelo za účelom vytvorenia pastvy pre včely. Podľa prevyšujúcej včelárskej rastliny z ktorej bol med vyrobený môžeme ďalej špecifikovať jeho pôvod - orgovánový med, med z lúčnych kvetov a pod. 

Tieto byliny sú pastva pre včely 

Vytvorenie pastvy pre včely je zväčša v záujme včelárov. Pre zachovanie faunovej rôznorodosti môžeme aj my prispieť výsadbou určitých drevín a bylín, ktoré poskytnú väčšie množstvo peľu či medovice. Zaraďujeme sem špecifické druhy, ktorých kvetenstvá poskytujú rôzny druh peľu, od ktorého sa odvíja aj konečná chuť medového výrobku. 

Každý strom či kvet nesie určité parametre týkajúce sa znášky peľu a nektáru. Tie pojednávajú o jeho kvalite a z toho dôvodu sú niektoré druhy, ako napríklad tamariškový med, drahšie ako iné. Na cene sa odrazí aromatickosť medu, sfarbenie, ale aj dostupnosť danej dreviny, príp. byliny. 

Dreviny

Dreviny sú plnohodnotným a primárnym zdrojom peľu, medovice a nektáru. Včelí zber týchto surovín je zväčša počas jari, kedy majú tieto dreviny tendenciu kvitnúť. 

Vŕba

Vŕba je drevinou, ktorá poskytuje včelám medovicu aj propolis, a to počas mesiacov marec a apríl. Charakteristickou je pre stálosť znášky nektáru, ktorého cukornatosť je až 80%. Peľ má jasnožltú farbu. Vŕbový med nadobúda jantárovú farbu, disponuje prenikavou vôňou a kryštalizácia prebieha pomaly, kedy po tomto procese nadobúda maslovú farbu.  

Vresovec bylinný

Rovnaká doba znášky ako pri vŕbe (marec-apríl). Prínos nektáru prevyšuje priemernú znášku peľu. Vresovcový med má typickú horkastú farbu a červenkastý odtieň s menšou trvanlivosťou arómy. 

Čerešňa 

Strom poskytujúci medovinu, peľ a nektár počas mesiacov apríl až máj. Kvantitatívny podiel jednotlivých zložiek presahuje iné stromy, najmä vďaka mnohopočetným okvetenstvám. Čerešňový med má mandľovú chuť nadobúda svetlojantárovú farbu a index kryštalizácie je vyšší (kryštalizuje pomerne rýchlo). 

Byliny

Zaraďujeme sem kríky, plodivé rastliny, ale aj lúčne flóru. Včely zbierajú med z týchto rastlín vo vyššej forme, hoci kvantitatívny podiel je menší ako pri drevinách, touto formou včely zabezpečujú práve rozmnožovanie rastlín. 

Levanduľa

Levanduľa je rastlinou, ktorá sa vo zvýšenej forme pestuje vo Francúzsku. Považuje sa za najžiadanejší typ medu, na Slovensku ho nie je možné vyťažiť v čistej forme, ale len ako prímes napr. v lúčnych medoch. 

Vajgelia 

Vajgelia je rozšíreným kvitnúcim kríkom s typickými ružovými okvetenstvami. Vo zvýšenej miere poskytuje včelám nektár a doba kvitnutia je od mája do júna. 

Slnečnica, ďatelina, repka olejná 

Tieto tri ingrediencie, vrátane rôznych druhov lúčnych kvetov, sú základom pre kvetový med, ktorý je v našich končinách najrozšírenejší. Včely získavajú počiatočné ingrediencie už počas prvých jarných mesiacov prakticky až do júla, kedy finišuje kvet slnečníc. 

Lúky poskytujú včelám sekundárny zdroj medovice, peľu a nektáru. Zatiaľ čo med z jedného druhu stromu (podľa revíru včiel a obdobia kvitnutia) vieme rozoznať na základe istých parametrov, kvetové či lúčne medy nerozoznávame. Lúky totiž poskytujú veľké množstvo druhov kvitnúcich rastlín a je ťažké ich ďalej špecifikovať.