Sýtočervený poniklec sa ujme v skalke aj ako podrast

Poniklec je čírou pripomienkou majestátnych vrchov slovenských Tatier. Kultivar poniklecu si môžete vypestovať aj vo svojej vlastnej skalke. Jedným z kultivarom je aj tmavočervený poniklec. Narozdiel od materskej rastline je stonka poniklecu tmavočervenej farby bez malých chĺpkov. Poniklec je na starostlivosť pomere náročný, avšak pri správnej starostlivosti ho zvládne každý záhradník. 

Ako pestovať poniklec? 

Poniklec rastúci vo voľnej prírode je zo zákona chránenou rastlinou. Poniklec zakúpený v záhradníctvach však nie je totožný s touto neobvyklou odrodou. Poniklec do pôdy vysádzame od marca do mája a od septembra do novembra. Vysádzať môžeme prakticky až dovtedy, kým nie je pôda úplne zamrznutá. Nevysádzame ani vtedy, ak počas zimy nastávajú prízemné mrazy - korene poniklecu sa vtedy len veľmi ťažko predierajú zemou.

Poniklecu sa najlepšie darí na kombinovaných stanoviskách, a to na polotienistom a slnečnom stanovisku. Pôda by mala byť priepustná, poniklecu nevyhovuje humusovitá či močaristá pôda. Poniklec môžete účinne vysadiť do neutrálnej či bežnej záhradníckej zeminy. 

Poniklec a jho výesadba 

Poniklec, Pulsatilla, je nenáročnou rastlinou na výsadbu. Sadenicu poniklecu nechávame na tmavom mieste, najlepšie v závetrí. Nikdy nevystavujeme sadenicu trvalky, najmä nie poniklecu, na priamom slnku či vetre. Takýmto krokom by sme značne obmedzili životné funkcie rastliny. 

Ako prvý krok vyhĺbime jamu do výšky rýľa, alebo sa môžeme riadiť aj mierkou, a teda veľkosť jamy by mala byť asi o ½ väčšia ako samotná sadenica. Na dno jamy môžeme pridať rašelinový múľ (cca 5 centimetrov do výšky), ktorý pokropíme vodou tak, aby sme jamu nezavodnili avšak stále poskytli rastline vodu. Následne vložíme poniklec do jamy, ktorú sme si predpripravili a skontrolujeme, či niesu v okolí jamy buriny, ktoré by mohli rast poniklecu ohroziť. 

Pôdu zasypeme a poniklec niekoľko dní po sebe pravidelne zalievame. 

Zalievanie a hnojenie

Poniklec nie je trvalkou náročnou na zálievku. Bohatú zálievku doprajeme poniklecu vo veľkých obdobiach sucha, kedy si korene nemôžu načerpať dostatok podzemnej vody. Rovnako to platí bezprostredne po hnojení či výsadbe poniklecu. 

Ak je poniklecu dožičená dostatočná vlaha a dostatok slnečného žiarenia, nie je nutné poniklec špeciálne prihnojovať. Nesprávna dávka hnojiva môže spôsobiť náchylnosť poniklecu k chorobám či parazitom. Ak však chceme prihnojiť, urobíme tak počas marca. Aplikujeme trvalkové hnojivo, najlepšie dlhopôsobiace. Tieto druhy hnojiva uvoľňujú živiny postupne, podľa potrieb rastliny. Pri hnojení nezabúdame na dostatočnú zálievku tak, aby sme sa vyhli spáleniu listov či koreňov. 

Zimná ochrana a ochrana pred škodcami 

Zimná ochrana je v prípade poniklecu takmer nepotrebná, a to najmä v prípade južnejších oblastí Slovenska. Poniklec je mrazuvzdornou rastlinou, ktorá nepotrebuje žiadnu zimnú ochranu. Ak sa však chceme prežitím rastliny uistiť, môžeme aplikovať na jej povrch čečinu. 

Ochrana pred škodcami je dôležitá najmä v prípade prepuknutia epidémie vošiek či v prípade prehnojenia. Na vošky reagujeme bežne dostupnými postrekmi.