STARKL ŠPECIÁL: Pestovanie strukovín od A po Z

Zdravé a chutné na tanieri, prospešné v pôde našich záhrad. Strukoviny s veľkou obľubou pestujeme ako nenáročné plodiny na poliach aj v menších záhradách. Čo by ste mali vedieť skôr, než si vysadíte fazuľu, hrach či menej známy bôb?

Prečo sadiť strukoviny?

Strukoviny sú skupinou plodín nenáročných na starostlivosť, ktoré dokonale doplnia každú zeleninovú záhradu. Keďže konzumujeme semená týchto rastlín, môžeme ich dlhodobo skladovať a konzumovať celú zimu. Počas svojho rastu navyše revitalizujú pôdu, v ktorej boli zasiate. 

Vplyv na pôdu

Strukoviny rastú v symbiotickom vzťahu s baktériami, ktoré na seba viažu vzdušný dusík a tým obohacujú pôdu. Dokážu v nej zanechať až 200 kg ľahko dostupného dusíka pre ďalšie plodiny. Zároveň však využívajú iné látky v pôde, najmä fosfor z menej prístupných foriem. Mohutný koreňový systém niektorých strukovín zlepšuje aj fyzikálny stav a štruktúru pôdy.

Obsah vitamínov v strukovinách

Semená strukovín fungujú ako výborný zdroj bielkovín nahradzujúcich mäso. Obsahujú nezanedbateľné množstvo železa, vápnika, fosforu, horčíka, jódu, draslíka, ľahko rozpustnej vlákniny, vitamínov skupiny B, antioxidantov a fytoestrogénov. 

Nenáročné pestovanie

Väčšina strukovín patrí medzi odolné, trvanlivé plodiny, ktoré sa ľahko udržiavajú aj zbierajú.  Väčšina strukovín nie je veľmi náročná na pôdu. 

Hojná úroda

Hoci je pre strukoviny typická menšia stabilita úrod, aj v menšej záhrade si môžeme dopestovať zásoby na celú zimu. Struky a semená väčšiny strukovín môžeme konzumovať v rôznych fázach zrelosti – buď ešte zelené, alebo až po úplnom dozretí a vysušení.

Tip: Mnohé strukoviny sú vhodné aj na klíčkovanie. 

Druhy strukovín

Medzi najpestovanejšie u nás patrí hrach siaty (Pisum sativum L.), fazuľa záhradná (Phaseolus vulgaris L.) a šošovica jedlá (Lens culinaris Med.). Do skupiny strukovín ale radíme aj hrachor, ďatelinu či dokonca arašidy (podzemnica olejná).

Netradičné strukoviny

Na Slovensku nedocenené, no vo svete obľúbené sú cícer baraní (Cicer arietinum L.), hrachor siaty (Lathyrus sativus L.) a bôb obyčajný (Faba vulgaris Moench.). Čoraz viac pozornosti si získava aj sója fazuľová (Glycine max L.) a lupina (Lupinus L.)

Pestovanie strukovín

Termín sadenia strukovín závisí od nárokov na teplotu pri klíčení. Bôb a hrach sejeme skoro na jar aby mali dostatok vlahy na klíčenie. Sóju a fazuľu sejeme neskôr (až začiatkom mája), pretože vyžadujú dobre vyhriatu pôdu.

Od druhu rastliny závisí aj spôsob rozmiestnenia semien. Kríčkovú fazuľu môžeme sadiť do hniezd, hrach skôr do riadkov. Vzdialenosť medzi riadkami by mala byť 12 až 25 cm. Fazuľu a sóju môžeme siať aj do riadkov širokých 37 až 50 cm. U popínavých druhov nezabúdame ani na oporu. 

Pôda

Strukoviny vo všeobecnosti potrebujú vlhkú, úrodnú pôdu na chránenom mieste. Šošovica, hrachor a cícer dobre rastú aj v piesočnatej pôde, ak sú zásobené živinami a majú dostatok humusu. 

Svetlo

Rastlinám strukovín sa najlepšie darí na slnečných miestach. Aj ostatné rastliny v záhrade vysádzame tak, aby strukovinám neblokovali slnečné svetlo.

Zalievanie

Podmienkou bohatej úrody je dôkladná zálievka, a to hlavne v čase kvitnutia a nasadzovania strukov. Šošovica, hrachor a fazuľa sa uspokoja aj s menším množstvom vlahy, najodolnejší voči suchu je cícer.

Hnojenie

Ak je to potrebné, začíname hnojiť až po objavení sa strukov. Nepoužívame hnojivá s vysokým obsahom dusíka. Pridanie kompostu v polovici vegetačného obdobia je dobrou alternatívou k tekutému hnojivu. 

Ako skladovať strukoviny?

Po zbere necháme zrelé semená dostatočne presušiť na slnku, aby sme predišli vzniku plesní. Uskladnenie je ideálne v plátenných vreckách v tmavej a suchej komore. Druhou možnosťou je nasypať strukoviny do zaváraninových pohárov a skladovať pri izbovej teplote.

Tip: Aby ste od zásob odradili škodcov, vložte do vrecka so strukovinami niekoľko bobkových listov.

Najlepšie recepty zo strukovín

Strukoviny bývali pravidelnou súčasťou jedálnička starých rodičov. V minulosti boli obľúbené najmä jednoduché fazuľové či šošovicové polievky. Dnes si strukoviny čoraz častejšie pripravujeme ako náhradu mäsa, nakoľko obsahujú kvalitné rastlinné bielkoviny. Ktoré recepty zo strukovín sa oplatí vyskúšať?

Tradičná šošovicová polievka

Potrebujeme:

• 350 g šošovice
• 100 g údeného mäsa
• 2 zemiaky
• 1 väčšia cibuľa
• bravčová masť alebo olej
• mletá rasca, červená paprika, čierne korenie
• bobkový list
• soľ

Postup:

Šošovicu si preberieme a namočíme do studenej vody aby nám napučala a zmäkla. Po 6 až 8 hodinách zlejeme prebytočnú vodu. Do hrnca dáme roztopiť masť alebo olej a orestujeme nakrájanú cibuľu spolu s údeným mäsom.

Po chvíli pridáme štipku mletej rasce, červenej papriky, čierneho korenia, bobkový list, soľ a všetku šošovicu. Zalejeme 3 litrami vody a privedieme do varu. Keď voda začne vrieť, pridáme na malé kocky nakrájané zemiaky a varíme kým šošovica nezmäkne a zemiaky nie sú uvarené.

Jednoduché hráškové pyré

Potrebujeme:

• 300 g hrachu (predvarený a mrazený alebo čerstvý)
• 1 strúčik cesnaku
• hrsť petržlenovej vňate
• 2 PL kyslej smotany
• soľ, mleté čierne korenie podľa chuti

Postup:

V hrnci privedieme do varu približne 1 liter vody. Prisypeme mrazený hrášok a povaríme zhruba 4 až 6 minút, kým hrášok úplne nezmäkne. Nakoniec ho scedíme tak, aby nám ostala lyžica alebo dve vody, v ktorej sa varil.

Medzitým v kuchynskom robotovi rozmixujeme cesnak a petržlenovú vňať. Pridáme horúci hrášok aj s trochou vody. Všetko spolu mixujeme do hladka. Nakoniec pyré ešte rozmixujeme s kyslou smotanou a dochutíme soľou a korením. Podávame s grilovanými kuracími prsiami alebo rybou.

Krémový domáci hummus

Potrebujeme:

• 200 g sušeného cíceru
• 1 strúčik cesnaku
• 1/2 citróna
• 1 ČL rasce
• olivový olej
• soľ a korenie podľa chuti

Postup:

Ideálne deň vopred (aspoň na 6 hodín) namočíme sušený cícer do vody. Na druhý deň ho scedíme, prepláchneme a varíme do zmäknutia 50 minút až hodinu. Necháme vychladnúť, vodu odložíme a cícer premiestnime do sekacieho mixéra.

Pridáme nakrájaný strúčik cesnaku, soľ, rascu, korenie, lyžicu oleja, citrónovú šťavu a 2-3 lyžice vody, v ktorej sme cícer varili. Všetko spolu rozmixujeme do hladka. Podľa potreby pridáme viac vody alebo oleja pre krémovejšiu konzistenciu.