Sadenie papriky pre začiatočníkov

Paprika je zelenina desiatok tvarov, farieb i chutí. Nie je nad to dopestovať si ju vo vlastnej záhrade. Prvým krokom v celom procese je samotné sadenie papriky. Pozrime sa teda na to, kedy a ako túto chutnú zeleninu vysadiť.

Ako sadiť papriku?

Či už chcete pestovať klasickú sladkú papriku alebo pikantné čili papričky, všetky druhy uprednostňujú dlhé a teplé vegetačné obdobie. Väčšina pestovateľov preto nesadí papriku priamo zo semienok, ale z predpestovaných sadeníc. Tie si môžete kúpiť priamo v záhradníckom centre alebo predpestovať sami.

Koncom zimy budú rásť na parapete a neskôr ich môžete presadiť do voľnej zeme či do väčšej nádoby, ktorú umiestnite na balkón. Obľúbené je tiež pestovanie papriky v skleníku alebo fóliovníku. Papriky tu dozrievajú skôr. Teplo im nevadí, potrebujú však dostatočnú zálievku a pravidelné vetranie. 

Pestovanie zo semena

Semená papriky majú dlhšie dobu klíčenia, preto ju môžeme vysievať už koncom februára, prípadne začiatkom marca. Ak nemáme k dispozícii skleník, predpestovanie môžeme posunúť na neskorší termín, teda do konca marca.

Osivo papriky vysievame do výsevných misiek naplnených substrátom. Ten musí byť priepustný a výživný. Nepoužívame zeminu zo záhrady ani čistú rašelinu, volíme kvalitný výsevný alebo supresívny substrát. Neobsahuje veľa živín ani solí, na ktoré sú klíčiace papriky veľmi háklivé. Nádobu naplníme substrátom zhruba do výšky 3 až 4 cm od okraja. 

Semená papriky následne rozosejeme na vrch substrátu. Výsevy musia byť rovnomerné, jednotlivé semienka sa nemajú dotýkať. Ak si nie ste istí hustotou výsevu, zapamätajte si jednoduché pravidlo – jedno semienko na jeden štvorcový centimeter.

Papriku nemusíme vysievať do riadkov, pretože mladé rastlinky budeme neskôr pikírovať. Po výseve semená zasypeme tenkou vrstvou substrátu a jemne ho utlačíme. Ideálna hĺbka vysievania je 0,5 až 1 cm. Povrch na záver dôkladne pokropíme vodou.

Takto vysadenej paprike musíme zabezpečiť vhodné svetelné a teplotné podmienky. Rastliny potrebujú čo najviac slnečných lúčov, aby neboli slabé, s tenkými stonkami a zle vyvinutými koreňmi. Ak sa budú musieť ťahať za slnkom, vyčerpajú sa a ľahko sa polámu.

Výsevnú misku je najlepšie umiestniť na slnečný parapet, ktorý nie je tesne pri vykurovacích telesách. Semená klíčia pri teplote 18 °C no hneď po vysiatí je dôležité udržať vysokú teplotu 26 až 30 °C cez deň a 20 až 22 °C v noci. Výsevy môžeme podporiť zakrytím fóliou pre lepšie udržanie vlhkosti. Zalievame rosením, inak hrozí vyplavenie semien. Používame odstátu vodu izbovej teploty.

Pestovanie zo sadeníc

Po vyklíčení semien, asi o 2 až 3 týždne po výseve, získame mladé rastlinky. V období dvoch klíčnych listov prichádza na rad pikírovanie. Rastlinky opatrne vyberieme z misky a rozdelíme ich koreňové sústavy. Dbáme pri tom na to, aby sme sadenice nepoškodili.

Papriky presádzame do vopred pripravených nádobiek. Môžeme použiť malé kvetináče, tégliky od jogurtov a podobne. Do každého umiestnime 2 mladé rastlinky. V tomto kroku použijeme plnohodnotný substrát, najlepšie s postupne sa uvoľňujúcimi živinami. Alternatívou je prihnojenie výsevného substrátu roztokom tekutého alebo kryštalického hnojiva.

Získané priesady necháme rásť na svetlom parapete, zavlažujeme a pravidelne otáčame, aby mali vyrovnaný rast. Ešte pred vysadením do záhrady je vhodné sadeničky otužovať – cez deň ich presunieme na chránené slnečné miesto vonku a na noc opäť dovnútra.

Najlepší čas na sadenie papriky závisí najmä od počasia. Sadenice presadíme z nádobiek do skleníka týždeň alebo dva po poslednom mraze, keď sa počasie ustáli na vyššej teplote. Výsadbu do voľnej pôdy je vhodné uskutočniť až na konci mája.

Priesada je vhodná na vysádzanie keď je 12 až 14 cm dlhá, husto olistená, stonka má priemer 5 mm a rastlina má dobre vyvinutú koreňovú sústavu. Do záhrady presádzame len zdravé a silné rastliny, slabšie vyvinuté likvidujeme.

Priesady papriky vysádzame podľa potrieb konkrétnej odrody, ideálne 30 až 60 cm od seba. Čím väčšie a mäsitejšie odrody pestujete, tým dôležitejšie bude vyviazať ich o pevný drevený kôl alebo oceľovú tyč. Predídeme tak tomu, že sa rastlina zlomí pod váhou vlastných plodov. 

Pôda

Paprika vyžaduje kvalitné pôdy s vysokým obsahom humusu a lokalitu chránenú pred vetrami. Darí najmä na ľahších hlinitopiesčitých pôdach s neutrálnou reakciou. Porastie však aj v mierne kyslých alebo zásaditých pôdach. 

Rastlina má pomerne veľké nároky na živiny. Preto ešte počas jesene na mieste, kde chceme papriky vysádzať, zapracujeme do pôdy 5 až 6 kg kompostu na 1 m2. 

Miesto

Miesto výsadby by malo byť slnečné. Nikdy papriku ju nesadíme po paradajkách, baklažáne, zemiakoch, uhorkách a tekvicových zeleninách. 

Darí sa paprike aj na balkóne?

Obľúbenou alternatívou je aj pestovanie papriky v kvetináči. Výhodou je, že rastliny sa dajú jednoducho prezimovať v interiéri a na ďalšiu sezónu budú produktívnejšie. Ak paprike doprajete dostatočne veľkú nádobu s dobrou drenážou, bude sa jej dariť nielen na balkóne, ale pokojne aj vo vnútri na okennom parapete. Najmä čili papričky a odrody s menšími plodmi zaručene skrášlia vašu kuchyňu. 

Svetlo

Paprika pochádza teplej a slnečnej strednej Ameriky, preto má pomerne vysoké nároky na svetlo. Pokiaľ nemá aspoň 6 hodín slnka denne, nekvitne a teda ani nerodí. Ideálne je pestovať papriky na južnej strane na mieste, kde sa im počas leta dostane 6 až 8 hodín svetla denne.

Zalievanie

Paprika je náročná na vlahu, no netreba to príliš preháňať. Nedostatok vody spôsobuje tmavnutie vrchných listov. Naopak prebytok vlahy spôsobuje prílišné ochladzovanie pôdy a žltnutie rastlín. Polievame pravidelne, asi 2 až 3-krát za týždeň väčším množstvom vody. Obzvlášť dôležitá je závlaha od konca júna do začiatku vegetácie. 

Ako hnojiť papriku?

Na hnojenie paprík sa najčastejšie používa síran amónny vo forme liadku. Do paprík pestovaných v nádobách sa hodí organické hnojivo s postupným uvoľňovaním. Na podporu úrody sa používajú dusíkaté hnojivá. 

Okrem hnojenia môžeme bohatej úrode pomôcť aj tým, že z papriky odstránime prvé kvety. Rastlinu zbytočne vyčerpávajú. Ak ich odtrhneme, rastlina bude ďalej rásť, bude robustnejšia a zarodí väčším počtom mohutnejších plodov.

Prezimovanie papriky

Aj keď sa paprika zvyčajne pestuje ako jednoročná rastlina, s trochou úsilia sa vám ju podarí prezimovať v interiéri. Najľahšie je to s paprikami, ktoré pestujeme v nádobách. Tie stačí peniesť z balkóna do interiéru keď teploty klesnú pod 10 °C. 

Rastliny skrátime na 10 až 15 cm. Pokiaľ je hlavná stonka príliš krátka a nízko nad zemou sa rozvetvuje, skrátime takto stonky, ktoré z nej vybiehajú. Vďaka jesennému rezu budú mať rastliny väčšiu šancu prežiť zimu. 

Prezimovať možno aj papriky vysadené voľne do pôdy. Stačí, ak ich po zbere úrody vykopeme s veľkým koreňovým balom a presadíme do kvetináča. Počas zimy držíme papriku v miestnosti s teplotou 15 až 20 °C. Aj v tomto období potrebuje veľa svetla, ideálne je nechať rastlinu priamo na okne. Zálievku prispôsobíme teplote.

Choroby a škodcovia papriky

Papriky sú počas vegetácie ohrozené viacerými ochoreniami. Z vírusových ochorení napáda papriku ružicovitosť, tabaková mozaika alebo pestrolistosť. Niektoré vírusy sa prenášajú aj semenami. Používajte preto kvalitné a certifikované osivo. Okolo papriky by nemali byť žiadne buriny nielen kvôli vírusom, ale aj prenášačom.

Časté hubovité choroby papriky, napádajúce najmä listy, sú alternáriová škvrnitosť a

fytoftórová hniloba. Spomedzi škodcov papriky ohrozujú najmä vošky a molice. Predchádzať im môžeme chemickou ochranou alebo rastlinnými výluhmi.

Najobľúbenejšie odrody papriky

K obľúbeným odrodám patrí napríklad odroda PCR, ktorá má žltozelené, mierne pálivé a šťavnaté plody. V našich záhradách by nemala chýbať ani skorá odroda Slovakia. Jej plody sú výraznej chuti a arómy a je vhodná do fóliovníka. 

Odroda Rafaela F1 prináša veľmi chutné plody v krásnej tmavočervenej farbe. Veľmi prispôsobivá odroda je Slovana F1. Rastliny sú vyššie, plody sú pevné a majú zelenú farbu. Stabilné miesto v záhradách majú aj pikantné druhy ako Ohnivec alebo Pálivec, ktoré sú spomedzi pálivých paprík najobľúbenejšie. 

Aké vitamíny obsahuje paprika?

Paprika je hotovou zásobárňou vitamínu B, C a pre ľudské zdravie je veľmi dôležitá, hlavne v čerstvom stave. Obsahuje tiež kapsaicín, karotény (vitamín A), vitamín K a mix rôznych minerálnych látok, ako je vápnik, draslík, zinok, železo a horčík. Zelená paprika je skvelý zdroj kyseliny listovej a vitamínu E. Červená paprika zase obsahuje extra porciu betakaroténu, rutín a lykopén. 

Vitamíny v paprike sú skvelé pre zdravý zrak. Karotenoidy chránia ľudskú sietnicu pred oxidačným poškodením, čím môžu znížiť riziko šedého zákalu aj makulárnej degenerácie. Papriku sa oplatí zaradiť do jedálnička aj pre jej pozitívny vplyv na trávenie, imunitný systém, zdravie pokožky a vlasov.

Rýchle recepty z papriky

Existuje množstvo spôsobov, ako si rýchlo a chutne spracovať väčšiu úrodu papriky. Môžete ju plniť, piecť, grilovať, sušiť aj zavárať, prípadne použiť čerstvú do zeleninových šalátov a sendvičov. Ak predsa len stále váhate, čo s množstva papriky pripraviť, vyskúšajte tieto jednoduché recepty.

Domáca papriková nátierka

Na prípravu budeme potrebovať:

• 1 kg očistená kapia
• 1 kg očistená biela paprika
• 3 ks čili papričky
• 4 PL olivový olej
• 1 ks cibuľa
• 4 PL paradajkový pretlak
• 2 PL soľ
• 5 strúčikov cesnaku
• Ocot a kryštálový cukor na dochutenie

Postup:

Všetky papriky očistíme a nakrájame na menšie kúsky. Vo veľkom hrnci rozpálime olej, pridáme nasekanú cibuľu a restujeme do mäkka.

Pridáme pretlak a spolu privedieme k varu. Papriky nasypeme k pretlaku, zasypeme soľou, podlejeme asi deci vody, zakryjeme a na miernej teplote dusíme do mäkka. Zmäknuté papriky rozmixujeme priamo v hrnci tyčovým mixérom.

Pokračujeme vo varení, kým nátierka nezmenší objem a nezhustne. Nakoniec ju dochutíme octom a trochou cukru. Horúcu nátierku navrstvíme do menších pohárikov, zaviečkujeme, otočíme na 15 minút hore dnom a necháme vychladnúť pod dekou.

Šalát zo žltej papriky

Na prípravu budeme potrebovať:

• 5 ks žltá paprika
• 2 dl voda
• 1 PL cukor
• 1 dl vínny ocot
• Podľa chuti soľ, cibuľová vňať

Postup:

Žltú papriku nakrájame na rezance. Vodu zmiešame s octom, cukrom a soľou a necháme prevariť. Nálev necháme vychladnúť a zalejeme papriku. Dochutíme octom a soľou. Posypeme nasekanou vňaťou z cibule.

Paprika plnená fazuľovým krémom

Na prípravu budeme potrebovať:

• 2 ks paprika
• 150 g sterilizovaná biela fazuľa
• 150 g maslo
• Soľ
• Mleté biele korenie
• Citrónová šťava
• 1 PL kyslá smotana

Fazuľu prelisujeme do misy (prípadne rozmixujeme), pridáme zmäknuté maslo, soľ, biele korenie a citrónovú šťavu podľa chuti. Primiešame smotanu a dôkladne vyšľaháme do penista.

Umytú papriku očistíme a rozkrojíme ju po dĺžke na hrubšie pásiky alebo necháme v celku a vyberieme iba jadro. Takto pripravenú papriku naplníme fazuľovým krémom. Pred podávaním vychladíme v chladničke, kým plnka mierne nestuhne.