Ruže - ich najčastejšie choroby a škodcovia

Ruže sú mimoriadne obľúbené a zvyčajne dlhoveké dreviny, ktorým sa v našich podmienkach darí bez väčších problémov. Často sú však na jedálničku rôznych škodcov a môžu ich napadnúť choroby, kvôli ktorým chradne celý záhon. Ako týmto problémom predchádzať?

Ruže sú do veľkej miery odolné a húževnaté rastliny. S miernym napadnutím škodcami alebo hubami sa vedia naozaj dobre vyrovnať. Horšie sú však situácie, kedy si chorobu nevšimneme včas, alebo si napadnutú rastlinu prinesieme už z obchodu.

Ruža - druhy a starostlivosť

Ruže patria k najkrajším kvitnúcim záhradným drevinám. Delia sa do rôznych skupín, tried a kultivarov s rozličným vzrastom, veľkosťou i farbou kvetov. Pratypom všetkých vyšľachtených ruží je ruža šípová (Rosa canina). V záhradách je dnes najpestovanejším je rod ruža (lat. Rosa). 

Spomedzi všetkých kultivarov vyniká napríklad popínavá ruža Farruca Courtyard posiata červenými kvetmi alebo nižšia, ružovo kvitnúca ruža Dafne Patiohit vhodná aj na pestovanie v kvetináči. Záhradkárov zaujme aj hybridná čajová ruža Claus Dalby s veľkými bielymi kvetmi.

Ruže sú svetlomilné rastliny. Prospieva im najmä skoré ranné slnko, ktoré vysuší orosené listy a tým pomôže predchádzať niektorým chorobám. Neprospieva im príliš premočená pôda, volíme skôr striedmu zálievku a pred vysychaním rastliny chránime mulčom.

Prehnané polievanie i dlhšie obdobia dažďov sú častou príčinou hubových ochorení, ktoré sa môžu objaviť na listoch aj v koreňoch. Dôležitá je preto priepustná pôda a pravidelné prevzdušňovanie rastlín rezom. Husto rastúce listy ruže, pomedzi ktoré nemôže prenikať vietor, udržujú nechcenú vlhkosť a ľahko sa zaparia.

V období od apríla do júla je vhodné ruže hnojiť raz mesačne hnojivom s postupným uvoľňovaním alebo kompostom. Rozhodne by sme to s prísunom živín nemali preháňať, nakoľko prehnojené rastliny priťahujú škodcov ako magnet.

Práve vhodný výber stanoviska, kvalitná pôda, pravidelná závlaha a výživa sú základom prevencie proti väčšine chorôb a škodcov. Správnou starostlivosťou podporíme krásu a najmä zdravie ruží, ktoré tak bude odolnejšia voči všetkým neduhom. 

Červená škvrnitosť listov ruží (antraknóza – Elsinoë rosarum)

Ak sa na ich listoch ruží objavia fľaky s červenkastým odtieňom, s vysokou pravdepodobnosťou na rastlinu zaútočilo ochorenie známe ako červená škvrnitosť listov. Antraknóza je hubový rastlinný patogén, ktorý spôsobuje, že listy majú nepravidelné tmavé okraje a škvrny. Ochorenie sa zvyčajne objavuje počas vlhkého počasia.

Pred červenou škvrnitosťou ruží sa bránime výberom slnečného stanoviska. Rastliny nepolievame na listy. Náchylné odrody striekame od začiatku mája preventívne prípravkami určenými proti čiernej škvrnitosti.

Sivá hniloba (Botrytis cinerea)

Ochorenie napáda viniče, no môže sa objaviť aj na ružiach. Sivú hnilobu spôsobuje huba Botrytis cinerea. Na okvetných lístkoch ruží vytvára rôznofarebné škvrny, puky hnednú a pokryjú sa sivým povlakom. 

Rastliny chránime preventívnym postrekom, pomáha pravidelné prestrihávanie a menej vlhkosti v listoch. Choroba sa za sucha nevyskytuje. Vyskúšať môžeme aj postrek výluhom z cesnaku alebo prasličky.

Bakteriálna nádorovitosť (Agrobakterium tumefaciens)

Táto choroba sa prejavuje nádormi v rôznych častiach rastlín. Najmä na koreňoch, ale aj na spodnej časti kmeňa sa tvoria výrastky, ktoré sú najprv mäkké no neskôr drevnatejú.  Bakteriálna nádorovitosť sa prejavuje aj spomaleným rastom napadnutých drevín.

Najčastejšou príčinou je poškodenie rastliny mrazom. Ochorenie sa vyskytuje najviac v polohách s vyššou hladinou podzemnej vody a mierne zásaditou pôdou. Nepriamou ochranou voči tomuto ochoreniu je preto odstránenie dlhodobého zamokrenia pôdy a vyvážené hnojenie. Pri vysádzaní nových ruží dôkladne kontrolujeme ich stav, vysádzame iba zdravé rastliny.

Pred zimou prihrnieme k ružiam pôdu alebo kompost a chránime ich pred mrazom čečinou alebo netkanou textíliou. Ak sa už choroba objaví, napadnuté rastliny odstránime a pôdu „vydezinfikujeme” dusíkatým hnojivom. Na rovnakom mieste 4 až 5 rokov nepestujeme ďalšie ruže, vinič, iné okrasné dreviny ani ovocné stromy.

Vošky

Vošky sa množia najmä od apríla do mája, kedy majú dostatočne teplé klimatické podmienky. V tomto období napádajú záhradné rastliny celé kolónie útleho hmyzu s podlhovastým, lesklým telom. Výsledkom na ružiach sú deformované, sfarbené, lepkavé a lesklé listy. 

Malé, bezkrídle vošky nachádzame v početných skupinách na istej časti rastliny. Vyciciavaním rastlinnej šťavy kradnú ružiam živiny a poškodzujú zdravie zelených častí, najmä listov. Zanechávajú po sebe tzv. medovicu, čo je veľmi hustá, lepkavá tekutina. Podľa nej ľahko spoznáte prítomnosť vošiek.

Proti voškám sa môžeme brániť pomocou ich prirodzených predátorov. Sú nimi najmä lienky, zlatoočká a pestrice. Tie patria medzi užitočný hmyz, ktorý sa oplatí prilákať do záhrady. Účinné sú tiež biologické insekticídy so zvýšeným obsahom esenciálnych olejov a rôzne bylinné výluhy. Overenými pomocníkmi je pŕhľava dvojdomá, púpava lekárska či zederach indický.

Ak ste vošky na ružiach objavili hneď na začiatku a nie je ich ešte veľa, zničiť ich môžete rozmliaždením prstami. Ďalšia možnosť je využiť silný prúd vody na ich spláchnutie alebo jemné umytie napadnutých častí rastliny. Tento postup sa odporúča len pri veľmi malých kolóniách.

Piliarka drobná (Blennocampa pusilla)

Piliarka drobná nie je škodcom, ktorý priamo ohrozuje zdravie rastliny, nakoľko larvy požierajú iba zanedbateľné množstvo listov. Škodlivosť spočíva hlavne v krútení listov ruží. To je viditeľnou chybičkou krásy, ktorej chcú pestovatelia predchádzať.

Piliarka drobná je osička dlhá len 3 až 4 mm, s čierno-žltým telom a belavými blanitými krídlami. Dospelé piliarky kladú vajíčka do okrajov listov, čo spôsobuje známe krútenie. Mladé listy úplne strácajú tvar a vyzerajú skôr ako trubičky. Takto deformované listy slúžia ako ochrana vyliahnutým larvám. 

Ruže môžeme proti piliarke ošetriť chemickým postrekom, ktorý aplikujeme v druhej polovici apríla. Rastliny pravidelne kontrolujeme a ak sa zvinuté listy vyskytujú len občas, môžeme ich z rastliny jednoducho odstrániť a zlikvidovať.

Hrčiarka ružová (Diplolepis rosae)

Hrčiarka ružová je ďalšia malá osička, ktorá ničí krásu ruží. Po nanesení vajíčok do listových púčikov začnú larvy vylučovať rastlinné hormóny, ktoré spôsobujú deformáciu a prerastanie tkanív rastliny. Namiesto správne vyvinutých listov tu vznikajú „chlpaté” guľaté útvary s množstvom malých výbežkov – hálky. 

Larvy žijú v týchto útvaroch až do zakuklenia. Hálky sa najčastejšie objavujú pri zemi, môžu byť je zelené alebo žlté, neskôr červené a po vyschnutí hnedé. Na vetvičkách môžu zostať niekoľko rokov.

Hrčiarka sa vyskytuje najmä na divých druhoch ruží, no môže napadnúť aj menej odolné kultivary v záhrade. Chemická ochrana sa proti tomuto škodcovi nepoužíva, hálky likvidujeme manuálne. Nepriamou ochranou je pravidelná zálievka a rez ruží.

Dospelé hálky niekedy rozbijú aj väčší predátori, aby získali prístup k larvám alebo kuklám. Dostať sa do nich môžu viaceré druhy vtákov.

Roztočec chmeľový (Tetranychus urticae)

Roztočec chmeľový napáda až 200 druhov rastlín, vrátane ruží. Je veľmi drobný (meria iba 0,2-0,4 mm), voľným okom je takmer neviditeľný. Dospelí jedinci majú červenkasto hnedé alebo svetlé sfarbenie, telo oválneho tvaru a 4 malé nožičky.

Na jeho prítomnosť nás upozorní jemná bledá pavučina na napadnutých častiach rastlín. Kolónie žijú prevažne na spodných stranách listov, z ktorých vyciciavajú živiny. Obzvlášť nebezpečný je v skleníkoch, najrýchlejšie sa šíri v horúcich a suchých obdobiach.

Chemické pesticídy zvyčajne nie sú najlepšou voľbou, nakoľko likvidujú hmyz, ktorý sa roztočom živí. Roztočec chmeľový si dokáže rýchlo vyvinúť odolnosť proti rôznym postrekom. Prevenciou je dostatočné zavlažovanie rastlín ku koreňom. Napadnuté rastliny je potrebné zlikvidovať.

Puklice (Coccidae) a štítničky (Diaspididae)

Menej častými, no predsa nepríjemnými škodcami ruží sú puklice a štítničky. Tieto druhy hmyzu cicajú šťavy z letorastov. Štítničky zvyčajne nájdeme na spodnej strane listu v blízkosti stredovej žilky. Keď sa prichytia, začne sa im tvoriť ochranný štít, ktorý výrazne obmedzuje účinnosť insekticídov.

Pred týmto škodcom môžeme rastliny chrániť mechanicky – opakovaným umývaním rastliny, alebo chemicky vhodným insekticídom. Z domácich receptov sa osvedčil výluh z paprade použitý skoro na jar. 

Minikrís šípkový (Typhlocyba rosae)

Tento malý, aktívny, belavozelený hmyz poškodzuje rastliny vo viacerých štádiách svojho života. Nymfy aj dospelé jedince cicajú živiny z listov ruží, na ktorých vytvárajú veľké množstvo drobných svetlých bodiek. Fľaky neskôr pokrývajú celú plochu listov, tie žltnú a opadávajú.

Hmyz najčastejšie napáda popínavé ruže pestované v zlých podmienkach. Chemická ochrana je podobná ako u piliarok. Dôležité je pravidelné kontrolovanie rastlín a sledovanie prvých príznakov napadnutia, ktoré sa môžu objaviť už veľmi skoro na jar.