Rosa rugosa alebo jemná ruža vráskavá dorastá až do dvoch metrov

Ruža vráskavá, Rosa rugosa, sa zaraďuje medzi tzv. ruže sadové. Svojim vzhľadom pripomína ružu šípovú. Rosa rugosa je nenáročnou odrodou, ktorá sa často využíva práve na očkovanie iných odrôd. Kvety tejto ruže môžu byť sýtoružové, cez fialovú, lilavú až po bielu. Častokrát je pestovaná ako ružový živý plot, menej často ako solitér. Zvyčajne kvitne raz do roka a rovnako ako plané šípové ruže, aj ruža vráskavá má plody, a to šípky. Už počas posledných teplých letných dní sa zelené listy tejto ruže sfarbujú do žlta či oranžova, a počas októbra a februára úplne opadajú. Rosa rugosa je zväčša husto zarastený ker, čo rovnako platí aj o jej podzemnej časti. Vďaka tomuto faktu je tento druh ruže vysádzaný na spevnenie pôdy (počas roka má mnoho nadzemných šľahúňov). 

Ako pestovať ružu vráskavú? 

Ruža vráskavá je nenáročná okrasná rastlina, ktorá si pri správnej výsadbe nevyžaduje takmer žiadnu aditívnu starostlivosť. Rosa rugosa obľubuje akúkoľvek pôdu, avšak s výnimkou nepriepustnej a neustále premočenej zemy (v takýchto pôdach často odumierajú korene). Ako každá ruža, aj ruža vráskavá obľubuje predovšetkým slnečné stanoviská. Dobre sa ujíma aj v polotieni, vyžaduje však aspoň 4 hodiny slnečných lúčov denne. 

Výsadba prebieha od marca do júna. Ak sa rozhodneme vysádzať ružu v júni, ubezpečíme sa, že počas nasledujúcich dní ružu dostatočne polievame. Jej koreňový systém nie je dostatočne rozvinutý, aby si mohla sama čerpať vodu z podzemných zdrojov. Ďalší turnus výsadby je od septembra do novembra, kedy odporúčame aj túto ružu očkovať. 

Ruža vráskavá a jej výsadba

Výsadba ruže vráskavej je jednoduchá záležitosť. Jama do ktorej ružu vysádzame by mala byť jeden krát väčšia ako samotný bal, prípadne rovnako veľká ako obsah kontajneru. Ak vysádzame ružu počas teplých jarných, príp. letných dní, vysádzame ju do bahna, ktoré vytvoríme zmesou zeminy a vody. Ak sa nachádza rastlina v bale, pred vysadením skrátime korene približne o ⅓ a namočíme do vody. Tesne pred výsadbou skrátime výhonky na vonkajšie očko o približne ¼ ich dĺžky.  Ružu vložíme do jamy, prikryjeme zeminou a následne opäť vysadenú ružu polejeme. 

Zalievanie a hnojenie

Ruže si vo všeobecnosti nevyžadujú prílišnú zálievku, a to práve vďaka rozsiahlym koreňovým väzbám. Zálievku na ruže aplikujeme v prípade, že sme ružu čerstvo vysadili, prípadne ak je práve obdobie sucha. Vo všeobecnosti však ružiam postačuje bežný úhrn zrážok. 

Hnojenie ruží vykonávame dlhodobým hnojivom, prípadne kvapalným hnojivom na ruže. Ruže sú veľmi náchylné na prehnojenie, a to sa prejavuje spálenými listami, odumieraním niektorých vetiev a najmä náchylnosťou na možné choroby, napr. múčnatka, 

Zimná ochrana a ochrana pred škodcami 

Rosa rugosa si nevyžaduje žiadnu špeciálnu zimnú ochranu. Na jar a na jeseň ruže striháme. Ak sa jedná o malé ruže, prípadne čerstvo vysadené ruže (napr. počas októbra a novembra), aplikujeme na ne jutovinu, slamu, prípadne čečinu. Ruže sú veľmi odolné aj voči veľmi tuhým mrazom a vo všeobecnosti si nevyžadujú veľkú zimnú ochranu. 

Ochrana pred škodcami je dôležitá najmä z pohľadu napadnutia ruží múčnatkou a voškami. V oboch prípadoch chránime ruže vhodnými postrekmi. Ruže môžeme taktiež vyvarovať voškám napr. vysadením levandule v ich blízkosti. Múčnatku spôsobuje zväčša prehnojenie tak, ako sme sa zmienili vyššie.