Rododendrony a azalky: Rozdiely, pestovanie, škodcovia

Azalky a rododendrony patria medzi najkrajšie kvitnúce záhradné kríky. Spolu s vresmi a vresovcami patria medzi vresovcovité rastliny. Aký je medzi nimi vlastne rozdiel?

Z biologického hľadiska majú azalky a rododendrony veľa spoločného. Oba druhy rastlín tvoria kríky pokryté lesklými sukulentnými listami. Počas kvitnutia sa na ich vetvičkách otvárajú obrovské kvetenstvo, ktoré pozostáva z mnohých menších kvietkov. 

Z kvetov často vychádza silná medová aróma. Ich farba je rôznorodá: biela, žltá, fialová, malinová či tmavo ružová. Rastliny sú rovnako náročné na vlahu a obom vyhovuje voľná pôda s vysokou kyslosťou.

Hoci sú tieto rastliny veľmi podobné, kľúčový rozdiel je v tom, že väčšina druhov azaliek v zime zhadzuje lístie. Klasické rododendrony to naopak nerobia. Rododendrony tiež odolávajú podstatne nižším teplotám a dorastajú do väčšej výšky.

Azalky a rododendrony sa líšia aj tvarom kvetenstva. Azalky majú voľné, často polkruhové kvetenstvo, zatiaľ čo rododendrony majú kompaktné a sférické kvetenstvo. Rozdielna je aj štruktúra kvetov – azalky majú kvety v tvare lievika a rododendrony v tvare zvonu.

Odrody rododendronov a azaliek

Botanicky patria rododendrony aj azalky do rodu Rhododendron. Je to veľký a rozšírený rod, ktorý má viac ako 1 000 druhov. Vyskytujú sa na väčšine severnej hemisféry vrátane tropických oblastí, od Japonska, Himalájí, Kanady až po Sibír. 

V našich končinách radíme medzi najčastejšie pestované Rhododendron Catawbiense (rododendron americký), kompaktný a mrazuvzdorný Rhododendron micranthum alebo Rhododendron Carolinianum (rododendron kalifornský). Najväčší druh je Rhododendron arboreum, dorastá až do výšky 12 m.

Medzi azalky radíme dva tradičné druhy: Rhododendron occidentale (západná alebo kalifornská azalka) pôvodom zo západnej Severnej Ameriky a Rhododendron viscosum (azalka bažinatá) zo severu Spojených štátov. Existujú tiež rôzne vždyzelené hybridy, napríklad Rhododendron blunt (japonské azalky), ktoré v zime neopadávajú.

Ako pestovať rododendrony?

Pestovanie rododendronov nie je zložitá záležitosť, no treba myslieť na ich špecifické nároky. Najdôležitejší je výber správneho stanoviska, príprava pôdy a zálievka.

Pôda

Zloženie a priepustnosť pôdy je pre rododendrony veľmi dôležitá. Vyžadujú vlhké, dobe priepustné, humusové kyslé pôdy. pH by malo byť medzi 4,5 a 6. Ak pôda nie je dosť kyslá alebo je príliš vápenatá, rastlinám budú žltnúť a opadávať listy.

Miesto

Miesto výsadby by malo byť chránené pred silným vetrom. Pri jeho výbere zvážte aj rozmery, do ktorých ker vyrastie, a ubezpečte sa, že mu v raste nebudú zavadzať iné kry či stromy. Rododendrony neznášajú hlbokú výsadbu, vysádzame ich preto naplytko – asi do 40 cm hĺbky.

Svetlo

Rastliny vysádzame najlepšie do polotieňa. Neznášajú stály tmavý tieň, no na priamom slnku majú veľmi vysoké nároky na vlahu a pri troche neopatrnosti môžu vyschnúť.

Zalievanie

Rododendron je relatívne náročný na vlahu. Neznáša sucho, no potrebuje dobre priepustnú pôdu, ktorá nebude zamokrená. Po vysadení je najlepšie obsypať kmeň rastliny mulčovacou kôrou, ktorá udrží pôdu vlhkú. Nikdy rastlinu nezalievajte tvrdou vodou s vysokým obsahom vápnika.

Ako rozmnožovať rododendrony?

Ak už máte rododendron v záhrade, môžete vyskúšať jednoduchý postup na jeho rozmnožovanie. Najjednoduchšie je množenie rododendronov odrezkami.

Odoberte z rastliny asi 5 cm dlhé bočné letorasty a nechajte ich zakoreniť v parenisku alebo v skleníku. Využiť môžete aj trik s kvetináčom a plastovou fľašou, z ktorej odrežete dno. Jednoducho tak vytvoríte mini skleník pre 1-2 odrezky zakoreňované v nádobe.

Odrezky vložte asi 1 cm hlboko do malých črepníkov naplnených zmesou odvápneného piesku a perlitu. Dobre ich zalievajte a udržiavajte v uzatvorenom priestore až do konca jesene. Potom ich preneste na chladné, ale pred mrazom chránené miesto v skleníku alebo v pivnici. Začiatkom jari prihnojte a keď sa na nich objavia prvé letorasty, presaďte ich jednotlivo do kyslého substrátu.

Ako hnojiť rododendrony?

Rododendrony si potrpia na množstvo živín, preto to bez dodatočného hnojenia nepôjde.  Veľkokveté rododendrony potrebujú živiny niekoľkokrát do roka. Hnojíme pred kvitnutím (marec), po odkvitnutí (jún) a koncom leta (koniec augusta). Azalkám stačí jarné prihnojenie.

Prihnojujeme špeciálnymi hnojivami pre rododendrony, použiť môžeme aj univerzálne hnojivo s nízkym obsahom vápnika. Spomedzi živín hrá dôležitú úlohu dusík. Jeho nedostatok vedie k spomaleniu rastu a žltnutiu listov. Keďže hnojivo s vyšším obsahom dusíka podporuje bujný rast, používame ho na jar.

Prezimovanie rododendronov

Ak rastline doprajete miesto v závetrí a koncom jesene ju správne zazimujete, bez problémov vydrží vonku na záhrade aj počas chladných mesiacov. Najdôležitejšia je zimná zálievka počas dní, keď nemrzne. Vyschnutie sa často podobá na vymrznutie, no v prípade rododendronov je cez zimu častejším problémom sucho.

Na zimu je vhodné nastlať rododendron v koreňovej časti lístím alebo čečinou. Najmä mladé výsadby tento krok naozaj potrebujú, nakoľko rododendron má veľmi plytké korene náchylné na vymrznutie. Kmene starších rastlín je vhodné omotať vrecovinou. Rododendrony v kvetináčoch môžu taktiež zostať vonku, obaľte ich jutovinou alebo bublinkovou fóliou.

Choroby a škodcovia rododendronov

V dobrých podmienkach sú rododendrony spravidla dobre odolné voči chorobám a škodcom. Vyskytnúť sa však môže hniloba koreňov spôsobená hubou fytoftóra. Tá často vzniká pri nedostatočne priepustnej pôde. Na pozore by ste sa mali mať aj pred parazitickou hubou s názvom podpňovka obyčajná. Pri vlhkom počasí napáda poškodené časti rastliny. 

Spomedzi škodcov je u nás rozšírený najmä nosánik ryhovaný, ktorý požiera okraje listov a jeho larvy napádajú korienky a kmeň. Objaviť sa môžu aj molice, vošky alebo piliarky. Pomôže chemický postrek alebo biologickú ochranu vo forme parazitov týchto škodcov.