Rakytník: Pestovanie, správne podmienky aj rozmnožovanie

Rakytník je ovocný ker, ktorý disponuje sladkokyslými plodmi žltej farby. Aj keď mnohí z nás poznajú rakytník ako prísadu viacerých čajov, poznáte jeho reálnu chuť? Vďaka vysokým hladinám antioxidantov a vitamínov, najmä vitamínu  C, je toto ovocie priam výživovou bombou. Jeho priaznivé účinky môžeme využiť nie len v čajoch či zákuskoch, ale aj v podobe džemov či v mrazenej, príp. sušenej, podobe. Rakytník a jeho účinky sa stávajú čoraz viac populárnejšími.

Ako pestovať rakytník?

Prvým dobrým predpokladom na pestovanie rakytníka je vhodná voľba odrody. Odrody rakytníka sú rôzne a líšia sa nie len chuťou plodov, ale aj všeobecnou veľkosťou kra. Predaj rakytníka je bežnou súčasťou trhového predaja kedy sa môže jednať nie len o predaj rastliny ako takej, ale zvyčajne najmä jej plody. V prípade, že si kúpime rastlinu od neznámeho zdroja a nevieme, kde bola sadenica vypestovaná jej kúpu by sme mali zvážiť. O to viac, ak sme si nie istý tým, či nemá rastlina parazity alebo ochorenia, ktoré by teoreticky mohli napadnúť aj iné rastliny.

Vo všeobecnosti rakytník obľubuje slnečné stanoviská, ľahko sa prispôsobí rôznym druhom pôdy. Močariská a permanentne vlhká pôda nie sú vyhovujúce pre tento druh ovocného kra a ľahko sa môže stať, že listy začnú žltnúť, prípadne rastliny uhynie.

Výsadbu začíname vhodne zvoleným druhom rakytníka, pričom sa vo všeobecnosti predávajú rastliny vo veku 2-3 roky. Rakytník je ovocný ker, ktorého špecifikom je práve doba plodnosti. Nezačína plodiť skôr ako od troch rokov, v niektorých prípadoch až od 6. Tento fakt môžeme zaradiť do ďalšej nástrahy kúpy rakytníka od neoverených zdrojov.

Rakytník a jeho výsadba

Rakytník rešetliakový je nenáročná rastlina nie len na sadenie. Tomuto rozvetvenému kru prospieva pôda s pH 6-7, s dostatočnou priedušnosťou čo môžeme z časti zabezpečiť častým kyprením pôdy. Umiestňujeme na slnečné stanovisko, najlepšie do záveternej strany z dôvodu možnosti opadania plodov. V prípade, že rastlina nie je dostatočne silná, prípadne je to odroda, ktorej plody nemajú silnú väzbu, môže sa stať, že plody rastline pri silnejšom vetre celkom opadajú.

Rakytník sadíme do voľnej zeme najmä z dôvodu rozľahlého koreňového systému. Rastlín na pestovanie rakytníka však potrebujeme viac, nie len jednu. Pri tomto ovocnom kre rozoznávame medzi samičími a samčími rastlinami, pričom obe sú nutne potrebné. Je dobré vedieť, že na jednu samčiu rastlinu môže byť až niekoľko samičích, nikdy nie však opačne.

Sadenice odporúčame kupovať v plastových baloch či kontajneroch. Spon rastlín, teda rozostup rakytníka rešetliakového, by mal byť dostatočný na to, aby sa vedeli ďalej rozvíjať bez značného obmedzenia - dbáme aj na druh rakytníka a jeho špecifiká. Odporúčame spon približne 2-3 metre, nesadíme v blízkosti vysokých tienistých rastlín.

Zalievanie a hnojenie rakytníka

Zálievka je nutná tesne po jeho výsadbe a nastávajúcich týždňoch. Mladé rastliny, považujeme aj 2-3 ročné sadenice, vyžadujú dostatočnú zálievka - nemusí byť denná. Môžeme sa taktiež riadiť aj aktuálnym úhrnom zrážok či teplotou, ktorá vlhkosť pôdy podstatne ovplyvňuje. V prípade starších rastlín zálievka nie je takmer nutná. Korene rakytníka sú dostatočne rozsiahle, 40-50 centimetrov, a pri správnom a dostatočnom zakorenení je rastlina schopná čerpať podzemnú vodu zo zásob.

S hnojivom si veľkú hlavu pri pestovaní rakytníka robiť nemusíme. Ak však chceme obohatiť nastávajúcu úrodu je dobré vedieť, že práve fosfor je látka, ktorá rakytníku prospeje azda najviac. Najlepšie sa fosfor ujíma pri prvotnom sadení, kedy sa sadenica rakytníka rýchlo adaptuje na dané prostredie. Fosforom hnojíme len počas prvého roka od doby sadenia, ďalej už hnojenie nie je potrebné z dôvodu symbiotického stavu, a teda získavania dusíka z baktérií na svojich koreňoch.

Rakytník a jeho rez

Rakytník môže byť docela rozľahlý ker, pričom mnohí záhradkári na tento fakt vôbec nemyslia, prípadne si ho uvedomia až počas doby, kedy zavadzia či tieni iným rastlinám. Je dobré vedieť, že pri rakytníku vykonávame rez len do 3 ročného dreva, nikdy nezasahujeme do starších častí, ktoré sú pre rakytník nosné. Ak by sme rez vykonali do dreva staršieho ako 3 roky, rastlinu to môže ovplyvniť natoľko, že zapríčiníme jej úhyn. Rez vo všeobecnosti vykonávame počas doby vegetácie.

Zimná ochrana a ochrana pred škodcami

Zimná ochrana je pre rakytník dôležitá, hoci znáša aj zimy na Slovensku. Pri jeho koreni môžeme rozložiť dostatok čečiny, slamy či iného separačného materiálu. Mrazy sa však môžu objaviť aj počas jarných mesiacov ako je apríl, ktoré sú veľmi nebezpečné. V týchto mesiacoch sa rakytník začína prebúdzať, listy pučia. Ak sa dajú od počasia predvídať čo i len prízemné mrazy či mrazy počas noci, obalíme celý rakytník v záhradníckej textílií.

Škodcovia predstavujú pre rakytník ochorenie, ktoré prichádza zvyčajne vo forme hubových ochorení. Druhú priečku zastávajú známe vošky, ktoré sa rýchlo premnožia a napadnú aj iné rastliny. V oboch prípadoch reaguje vhodným postrekom, pričom sa prísne riadime dávkovaním. V prípade vošiek striekame aj iné rastliny, hoci ich vošky zatiaľ napadnúť nemuseli - preventívne riešenie.

Rozmnožovanie rakytníka

Najčastejšim spôsobom ako si zabezpečiť zdravé rastliny je práve známe delenie. Rovnako ako pri iných ovocných kroch, časti kra sa musí vykopať tak, aby sme nepoškodili hlavné korene. Ďalej rastlinu môžeme rozdeliť na niekoľko častí podľa štruktúry koreňov. Ďalším spôsobom získavania nových sadeníc rakytníka je z letných odrezkov. Ich príprava začína už koncom mája, prípadne začiatkom júna, kedy ostrým záhradníckym náradím odstrihneme výhonky približne 15 centimetrov dlhé. Držíme ich v teple, aj počas jesene. Podľa veľkosti a pevnosti rastliny ich môžeme koncom jesene vysadiť do voľnej zeme.

Rakytník je vo všeobecnosti známy vďaka svojim účinkom, ktoré vplývajú nie len na vnútorné zdravie, ale aj na krásu. Vďaka jeho pestovaniu si môžete vychutnať svoj rakytníkový čaj, či chutný džem.