Parenisko: Pomocník pre zdravé a silné priesady

Ak je pre vás pojem parenisko nový alebo ste o ňom už počuli, ale ste sa naň zatiaľ neodvážili, čítajte ďalej. V našom článku sa dozviete, čo je parenisko, na čo slúži, čo v ňom možno pestovať a kedy, ako si ho postaviť a mnohé ďalšie užitočné rady.

Čo je to parenisko?

Parenisko je v podstate mierne vyvýšený a krytý záhon, ktorý poskytuje dostatok tepla, svetla a vlahy, takže v ňom urýchlite rast zeleniny a priesad a tiež predĺžite vegetačnú sezónu. Parenisko poskytuje stabilné podmienky a chráni rastliny pred výkyvmi počasia, preto ide o veľmi jednoduchý a účinný spôsob pestovania ukážkových priesad, byliniek a zeleniny. Zjednodušene by sa dalo povedať, že ide o zmenšený skleník alebo záhradný fóliovník, takže ocenia ho hlavne tí, ktorí si kvôli priestoru nemôžu skleník alebo fóliovník postaviť. Tento záhon je tvorený organickým rozkladajúcim sa materiálom, napr. slamou, hnojom a kompostom, ktoré sú prikryté vrstvou substrátu. Ideálna kombinácia organických látok pre stavbu pareniska je vhodný pomer zelených organických látok, ktoré sú bohaté na dusík a hnedých organických látok bohatých na uhlík. Nevýhodou pareniska je, že ho treba pravidelne vetrať a tiež to, že neposkytuje dostatok priestoru pre vyššie rastliny.

Výhody siatia a pestovania v parenisku

Najväčšou výhodou pareniska je urýchlenie rastu priesad a nižších rastlín a tiež predĺženie vegetačného obdobia smerom dopredu i dozadu, pretože chráni rastliny pred neskorým mrazom na jar a skorým mrazom na jeseň. Tak sa vďaka parenisku môžete z čerstvej zeleniny tešiť oveľa skôr a dlhšie, ako bez pareniska. V parenisku možno dokonca pestovať aj v zime, tzv. zimnú zeleninu,  alebo ho využiť na uskladnenie koreňovej zeleniny.

Kedy siať do pareniska?

Už v januári môžete siať menšie plodiny, ako napr. šalát, jarná cibuľka, reďkovka či špenát. No ideálny čas na sadenie do pareniska je marec a plodiny, ktoré možno vysadiť v tomto období sú žerucha, kapusta, ale tiež spomínaný šalát, reďkovka, špenát, rukola, kel, kaleráb a brokolica. Cukety a tekvice možno priamo do pareniska sadiť v apríli a v máji. Skoršie možno sadiť aj hrášok, fazuľu, repu a jesenný karfiol. Čas sadenia bude takisto záležať od toho či je parenisko vykurované alebo nie a v neposlednom rade od typu plodiny.

Ako si vyrobiť parenisko?

Výrobu pareniska zvládne každý zručný záhradkár. Prípadne si možno parenisko kúpiť a použiť ho počas viacerých sezón. Zakúpené pareniská sú vhodné na výsadbu byliniek alebo menších plodín. Doma vyrobené parenisko zas poskytuje viac priestoru na pestovanie a môžete pri jeho stavbe recyklovať materiály, ktoré by ste inak vyhodili. Parenisko je skôr nižšie a zo všetkých strán uzavreté, takže sú rastliny dobre chránené.

Základom pareniska je rám, ktorý možno vyrobiť z dreva, alebo z tehál či ho vymurovať. Výška pareniska bude závisieť od vrstiev organického materiálu a substrátu. Na prikrytie možno použiť sklo, staré okenné rámy, plexisklo či fóliu.

Na spodok navrstvite hnoj a prípadne aj kompost a lístie aspoň do výšky pol metra (vhodný typ hnoja uvádzame v poslednom odstavci tohto článku). Hnoj prikryte substrátom a pred siatím nechajte 2-3 dni pracovať. Baktérie v hnoji vyrábajú teplo, preto použite hnoj nie starší ako 6 týždňov. Ak chcete pestovať v zime, pravdepodobne vám len hnoj nebude stačiť. Ale o tom sa dozviete v odstavci o vykurovaných pareniskách. 

Aké materiály potrebujete na výrobu pareniska?

Ako sme spomenuli vyššie, využiť môžete použitý materiál, napr. staré dosky a okná, prípadne tehly alebo dlaždice. Konštrukcia však môže byť aj hliníková, plastová, alebo murovaná. Ak sa rozhodnete použiť na rám drevo, treba ho pravidelne ošetrovať vhodným impregnačným prostriedkom, aby odolalo poveternostným podmienkam. Odporúčame zvoliť trvácnejšie drevo, ako napr. smrekové alebo borovicové a rám by mal byť hrubý aspoň 5 cm.

Na prikrytie možno použiť staré okenné rámy so sklenenou výplňou, fóliu, alebo plexisklo. Samozrejme, fólia síce dobre prepúšťa svetlo, ale je menej trvácna a budete ju musieť vymieňať, pravdepodobne aj každý rok. Sklo naopak lepšie izoluje a poskytuje rastlinám lepšiu ochranu.

Čo pestovať v parenisku?

V parenisku rýchlejšie vypestujete jarnú cibuľku, šalát a zeleninu a tiež jesennú zeleninu. Uchováte v ňom aj počas zimy, tzv. zimnú zeleninu, ako napr. kel a tiež poslúži na uskladnenie koreňovej zeleniny počas zimy. V parenisku je možné vysadiť sadenice citlivých letných zelenín, napr. paradajky, papriky a uhorky, vypestovať tropické rastliny, prípadne rozmnožiť drevité rastliny, levanduľu, šalviu a živé ploty.

V parenisku vysievame do vopred pripraveného a navlhčeného substrátu, ideálne do riadkov. Dbať treba na vhodnú vzdialenosť rastliniek a tiež na to, aby ste nemiešali do jedného pareniska odrody zeleniny s rôznymi požiadavkami na zavlažovanie a vetranie.

Kde umiestniť parenisko?

Parenisko možno umiestniť v záhrade, ale aj v byte alebo na balkóne, ak používate menšie zakúpené pareniská. Parenisko môže byť mobilné, to znamená, je možné ho premiestniť, ale väčšinou sú pareniská statické, obzvlášť, aj sú murované, a vytvárajú celkový kolorit záhrady. Jedno z najdôležitejších pravidiel, ktoré treba dodržať je dostatočný prísun slnečných lúčov, takže si dajte pozor na tieň stromov či budov. Ideálne umiestnenie je juhozápad, juh a prípadne juhovýchod, kvôli dostatku svetla. Pri umiestnení pareniska nezabudnite na prístup a dostatok priestoru, aby ste k nemu mohli poľahky doviezť hnoj alebo hlinu, pohodlne okolo neho manipulovať či zalievať.

Treba parenisko vykurovať?

Parenisko je možné, ale nie nevyhnutné, vykurovať elektrinou, potrubím ústredného kúrenia, výhrevnými káblami, horúcou vodou a parou, podobne, ako v prípade vykurovaného skleníka. Takisto je možné použiť žiarovky s príkonom aspoň 100 wattov (napr. 4 žiarovky po 25 wattov), ktoré vystačia na vyhriatie pareniska s rozmermi 90 x 180 cm. Prípadne použite aj žiarovky s väčším príkonom, ak si to počasie alebo veľkosť pareniska vyžaduje. V prípade pareniska sa však hlavne v lete o teplo postarajú slnečné lúče dopadajúce na sklenené tabule. Hnoj, ktorý sa v parenisku používa, ako výhrevná zložka, keďže baktérie v hnoji svojou činnosťou produkujú teplo, je vhodný len dočasne, hlavne na jar a jeseň. Ak chcete parenisko vyhrievať celoročne, potom je nutné použiť elektrické vyhrievanie.

Podľa teploty rozlišujeme parenisko na:

Teplé parenisko - V prípade teplého pareniska sa používa okolo 40-50 cm biomateriálu (hnoj), ktorú prikryjeme asi 10-20 cm substrátu.

Poloteplé parenisko - Na rozdiel od teplého pareniska je v tomto prípade vrstva hnoja tenšia, a to okolo 30-40 cm.

Studené parenisko - Studené parenisko je vykurované hlavne slnečnými lúčmi, keď je zavreté a vzduchom, keď je otvorené, čiže v podstate funguje podobne ako skleník. Stačí naň len okolo 10-20 cm hnoja, prípadne lístia alebo slamy, alebo stačí použiť len substrát, ktorý má dostatok živín.

Škodcovia v parenisku

Tak ako vo fóliovníku či skleníku, ani v parenisku sa škodcom nevyhnete.  Prostredie v týchto pestovateľských vymoženostiach je pre nich priam ideálne - na husto posadené rastliny bez buriny a bez predátora. Rastliny preto pravidelne kontrolujte a ak zistíte prítomnosť slimákov, vošiek či plesní, okamžite zasiahnite. Ak chcete svoju zeleninu a bylinky konzumovať bez pesticídov, odporúčame použiť domáce rastlinné výluhy alebo ekologické postreky proti škodcom. Teraz si povieme o jednom z najčastejších škodcov, voškách.

Vošky

Je to síce veľmi drobný hmyz, naoko neškodný, no opak je pravdou. Je to extrémne cicavý hmyz, ktorý sa živí rastlinnými šťavami a je schopný sa veľmi rýchlo množiť. Narúša tak rovnováhu rastových látok v rastlinách a tie pomaly hynú. Vošky takisto prenášajú vírusy, ktoré znehodnocujú rastlinu.

Čo s voškami robiť?

- pravidelne odstraňujte napadnuté, ťažko poškodené a odumreté rastliny,

- kupujte len zdravé sadenice a kvalitný substrát,

- sledujte stav rastlín a zasiahnite už pri prvom výskyte vošiek,

- vošky ničí silnejší prúd čistej vody, ktorý aspoň občas použijeme pri závlahe

- použijeme postrek vodou so zmáčadlom (napríklad výluh zo saponínových rastlín alebo s tekutým či obyčajným mydlom)

- v prírode sa tiež nachádzajú predátori vošiek, dravá bzdocha, lienky, voškomar, dravý byľomar či zlatoočka, preto ich nezahubíme širokospektrálnymi insekticídmi

- použijeme niektorý z komerčných biologických prípravkov.

Ako si vybrať hnoj do pareniska?

Najlepším druhom hnoja na parenisko je konský hnoj. Ale použiť možno aj zajačí trus, ovčí hnoj či maštaľný hnoj, nie starší ako 6 týždňov. Je možné ho však nahradiť alebo skombinovať aj so slamou a lístím, prípadne kompostom. Čím viac zložiek, tým rôznorodejšie živiny poskytnete rastlinám. Niektorí záhradkári primiešavajú do organickej hmoty pareniska aj dusikatý hnoj, ktorý poskytne dostatok dusíka baktériam, ktoré by ho inak čerpali z pôdy a rastlinám by sa „ušlo“ menej.

Veríme, že sme vás inšpirovali k výrobe vlastného pareniska, vďaka ktorému si doprajete domácu čerstvú, chutnú a zdravú zeleninu oveľa dlhšie, ako bez neho. Ak máte nejaké užitočné tipy a rady k téme parenísk aj pre ďalších záhradkárov, neváhajte sa o ne s nami podeliť.