Mäta - pestovanie v nádobe či v záhrade

Voňavá mäta pieporná patrí medzi najužitočnejšie kulinárske bylinky. Pestovať ju môžete priamo v záhrade, no poľahky sa udomácni aj v kvetináči na balkóne alebo parapete. Čo by ste mali vedieť skôr, než sa pustíte do jej sadenia?

Mäta – liečivá rastlina

Mäta je vysoko aromatická, trváca bylina z čeľade hluchavkovitých. Dorastá do výšky 50 cm a rýchlo sa rozrastá na všetkých slnečných stanoviskách. Ľahko ju spoznáme vďaka voňavým zubatým listom a drobným fialovým, ružovým alebo bielym kvetom.

Mäta sa pestuje sa pre čerstvé listy, ktoré používame na prípravu osviežujúcich limonád a liečivých čajov. Sušené sa hodia aj pri príprave jahňacieho mäsa, zeleniny či do omáčok. Majú sladkastú, mentolovú arómu, ktorá rýchlo rozvonia celú kuchyňu.

Najznámejším druhom mäty je mäta pieporná. Obsahuje rôzne látky prospešné pre ľudský organizmus, napríklad organické kyseliny, flavonoidy, fenolové kyseliny a triterpény.

Ako liečivá bylinka sa využíva najmä pre svoju schopnosť zvýšiť chuť do jedla a pomôcť pri nevoľnosti. Čaj z mäty sa užíva aj na zmiernenie kŕčov a iných žalúdočných ťažkostí, pre zdravie pečene, žlčníka a pankreasu. Mnohí pestovatelia oceňujú aj jej upokojujúci účinok, pomáha pri strese a nespavosti. 

Bylina má tiež protizápalové vlastnosti a schopnosť tíšiť bolesť. Účinkuje pri zápalových ochoreniach horných dýchacích ciest, pri bronchitíde aj ako liek proti kašľu a pľúcnym ťažkostiam. V ľudovom liečiteľstve bola mäta prvou bylinkou, po ktorej siahnuť pri prechladnutí alebo nádche.

Druhy mäty

Nie je mäta ako mäta. Okrem približne 20 rôznych druhov rozlišujeme aj početné hybridy, ktoré lákajú unikátnymi vôňami a chuťami. Líšiť sa môžu aj sfarbením listov, tvarom a vzrastom celej rastliny.

Medzi najobľúbenejšie patrí citrónová, čokoládová či jahodová mäta, v ktorých sa klasická mentolová vôňa spája s ďalšími lahodnými tónmi. Ďalšie kultivary prepožičali názvy známym nápojom. Aj vy si môžete vypestovať mätu Mojito alebo ochutnať marocký čaj, v ktorom nesmie chýbať mäta Hugo.

Pestovanie mäty v nádobe aj v záhrade

Mäty sú mohutné trvalky, ktorým sa darí v ľahkej pôde s dobrou drenážou a s mierne kyslým pH medzi 6,5 a 7,0. V ideálnom prípade uprednostňujú vlhké, ale dobre odvodnené miesto, podobné ich pôvodnému biotopu pozdĺž brehov potokov. Väčšine druhov sa bude dariť na plnom slnku alebo v polotieni. 

Mäta patrí medzi rastliny, ktoré sa oplatí vysádzať už ako predpestované sadenice. Semená totiž mnohokrát vôbec nevyklíčia. Ak sa mätu neskôr rozhodnete rozmnožiť, sadenice si môžete vypestovať doma pomocou odrezkov z podzemku alebo zo stonky. Tie sa ľahko zakorenia vo vode.

Mäta v záhrade

Pri sadení mäty do záhrady majte na pamäti, že je považovaná za invazívnu rastlinu. Rýchlo sa rozširuje a ak nebude kontrolovať jej rast, poľahky zahltí celú záhradu. Ak nechcete, aby súperila s ďalšími rastlinami v jej blízkosti, odporúča sa výsadba mäty do vyvýšeného záhona. 

Priesady sadíme v období marec až máj. Najmä počas prvých týždňov im doprajeme dostatočnú zálievku, keďže mäta je náchylná na vyschnutie. Ak sadíme viac koreňov vedľa seba, dodržujeme vzdialenosť medzi jednotlivými rastlinami 50 x 20 centimetrov. V lete je vhodné rastliny hnojiť raz za štrnásť dní.

Dobre opatrovaná mäta vydrží na záhone tri až päť rokov. Každé leto navyše vytvorí voňavé kvietky, ktoré sú hotovým lákadlom pre opeľovače. Ak chcete do záhrady prilákať viac motýľov či včiel, určite by ste ich nemali strihať. 

Mäta v kvetináči

Mäta je ideálna bylinka na pestovanie v nádobách. Najlepšie porastie vo väčších črepníkoch s humóznym a vlhkým substrátom. Aj v kvetináči si potrpí na bohatú zálievku. Počas suchého leta ju môžeme polievať každý deň, buď skoro ráno alebo večer.

Okrem pravidelnej zálievky by sme nemali zabúdať ani na zastrihávanie. Rastlina nebude rásť do príliš veľkých výšok a navyše podporíme jej zdravý rast a výraznejšiu arómu. Vždy, keď sa objavia kvety, odstránime ich. Mäta tak bude vyháňať nové lístky a predĺžime tak sezónu jej úrody. 

Ak mätu pestujeme vo vnútri, vyberieme pre ňu miesto na východnom alebo severovýchodnom okne. Pozor na príliš vysoké teploty – izba, v ktorej mätu pestujeme, by nikdy nemala mať viac ako 25 °C. 

Ak chcete mätu pestovať ako trvalku, v zime jej treba dopriať odpočinok. Od jesene postupne znižujeme zálievku a koncom októbra vykonáme výrazný rez. Kvetináč na zimu premiestnime do chladnejšej miestnosti. S príchodom jari ju môžeme opäť vyniesť na parapet, balkón alebo do záhrady. Rýchlo vyženie nové lístky.

Recept na limonádu s mätou

Najviac aromatické sú čerstvé, mladé lístky mäty. Zberáme ich jednotlivo podľa potreby, od jari až do neskorej jesene. Rastlina dobre znáša aj hlbší rez. Nebojte sa preto nazbierať toľko listov, koľko potrebujete.

Ako ich najlepšie využiť? Začnite jednoduchým receptom na mätovú limonádu. Je chutná, voňavá a osviežujúca. Na prípravu budete potrebovať:

• 1,5 litra vody,
• čerstvá mäta
• 5 PL trstinového cukru,
• šťava z 2 citrónov,
• kôra z 1 citróna,
• 1 citrón pokrájaný na kolieska, 
• ľad.

Do väčšieho džbánu vložíme za hrsť čerstvých lístkov mäty, citrónovú kôru a cukor. Prísady jemne rozdrvíme lyžicou alebo habarkou a necháme zhruba 5 minút odstáť. Z mäty a citrónovej kôry sa tak uvoľní najviac voňavých silíc.

Zmes zalejeme studenou vodou a pridáme šťavu z 2 citrónov. Dobre premiešame. Čím dlhšie limonádu necháme odstáť, tým výraznejšia bude jej chuť. Na záver ozdobíme kolieskami citróna a podávame s ľadom.