Červená paprika bendigo si vás získa sladkastou chuťou

Paprika ‘Bendigo’ je neodmysliteľnou súčasťou jarnej výsadby plánt zeleniny. Existuje nespočetné množstvo paprík a ich kultivarov, ktoré sa od seba líšia chuťou, tvarom, ale aj farbou či hodnotou štipľavosti. Papriky sa vždy zásadne pestujú zo semien, ktoré vysádzame už v priebehu chladných mesiacov napr. vo februári. V malých črepníkoch sa predpestujú jednotlivé planty, ktoré sa do voľnej pôdy presadia  s prvými teplými dňami marca, prípadne až v apríli. Paprika ‘Bendigo’ je kapijovitá odroda, pre ktorú je charakteristická sýta červená farba a jemná štipľavá pachuť. Paprika ‘Bendigo’, alebo Capsicium Annum, dorastá až do veľkosti približne 90 centimetrov. Na jednu rastlinu pripadá až niekoľko plodov, ktoré pomerne rýchlo rastú a menia svoju farbu. Najprv plody nadobúdajú zelenú  až žltú farbu, postupom času však čoraz viac červenejú, čím značia svoju pripravenosť na zber. 

Ako pestovať papriku ‘Bendigo’? 

Najjednoduchším spôsobom ako pestovať papriku je kúpa predpestovanej rastliny. Takúto rastlinu môžeme nakúpiť na trhoviskách, kde je k dispozícií nespočetné množstvo rôznych kultivarov. Ak však chceme špecifickú odrodu, môžeme si ju predpestovať aj v domácich podmienkach. Na takéto predpestovanie budeme potrebovať semená danej papriky, malé črepníky a substrát. 

Hoci je paprika ‘Bendigo’ odolná rastlina, odporúčame jej predpestovanie v období februára a marca. Keďže môže byť počasie nevyspytateľné, odporúčame ju vysádzať približne v polovici apríla či nazačiatku mája. Dôležité je, aby sme ju nevysadili príliš skoro, pretože papriky vo všeobecnosti nie sú príliš odolné rastliny. 

Paprika a zalievanie, hnojenie

Paprika a jej výsadba sa viaže na teplé počasie, slnečné stanovisko a na dobrú, priepustnú a humóznu pôdu. Bez týchto zásad je možné, že pestovanie papriky nebude také úspešné. Paprika je veľmi náročná na obživu, ktorú počas jej rastu podporujeme rôznymi hnojivami a poriadnou zálievkou, ktorá ovplyvňuje aj množstvo plodov.  Spon papriky je približne 40-60 centimetrov od seba, a to v závislosti na odrode. Niektoré odrody dosahujú do 40 centimetrov, iné môžu byť vysoké aj  90 centimetrov. 

Hnojenie prevádzame ešte predtým, ako jednotlivé rastliny papriky vysadíme. V prípade výsadby papriky je príprava pôdy rovnako dôležitá ako hnojenie počas rastu papriky. Paprika si vyžaduje pôdu bez parazitických rastlín. Okrem rýľovania a zbavenia pôdy nežiadúcich koreňov môžeme aj pôdu obohatiť o potrebné živiny. Na miesto kde bude paprika vysadená môžeme aplikovať kravský či konský hnoj, prípadne kompost, ktorý poriadne zapracujeme do pôdy. 

Hnojenie počas pestovania uskutočňujeme napr. síranom amónnym, ktorý nájdeme vo forme liadku. Ak sme vysadili papriky do črepníka, použijeme dlhodobé hnojivo na zeleninu, ktoré uvoľňuje pôsobiace látky v jednotlivých intervaloch. 

Zálievka papriky je nevyhnutná v každodenných intervaloch, keďže je paprika jednoročná rastlina a korene má dosť plytké (nedokáže čerpať vodu z podzemných zdrojov). Na zálievku jednej rastliny môžeme použiť až 4 litre vody, ktoré paprika postupne načerpá. Odporúčame zalievať výhradne skoro ráno, prípadne večer. Zalievanie počas dňa môže spôsobiť spálenie listov či plodov vplyvom silného slnečného žiarenia. 

Ochrana pred škodcami 

Okrem chorôb, o ktorých sa bližšie dočítate ,tu’, sú veľkým ohrozením plodov paprík aj parazity, resp. škodcovia. Medzi najznámejších škodcov patria vošky, molice skleníkové, strapky západné a roztoče chmeľové. Vošky sú najčastejšou komplikáciou, pretože postihuje aj široké spektrum ostatných rastlín v záhrade, vrátane okrasných. 

Roztočec chmeľový je rovnako ako voška, parazitom, ktorý z rastliny vyciciava dužinu. Dorastá do veľkosti približne 0,2 - 0,4 mm a je veľmi zložité ho uzrieť voľným okom. Zlikvidovať ho preto môžeme len pomocou postrekov. 

Medzi najrezistentnejších škodcov patrí strapka západná, pri ktorej musíme chemické postreky pravidelne striedať. Dorastá až do jedného centimetru a spoznať ju môžeme podľa charakteristických úzkych krídel.