Černice: Jednoduchý manuál od sadenia až po strihanie

Černice sú obľúbenou bobuľovinou v našich záhradách. Zaraďujeme ich do dvoch skupín a to vzpriamené typy a poliehavé. Poliehavé typy černíc sú beztŕnne s bohatou rodivosťou a atraktívnosťou plodov. Pri černicových odrodách je výber pomerne veľký. Z tých známejších spomenieme odrodu Aurora, Black Satin, Delcada, Dirksen, Gazda, Čačanská beztŕnna, Hull, Jumbo, Loch Ness, Oregon, Orkan, Theodor Thornfree, Thornless Evergreen, Thornfree, Wilsonova skorá, Theodor Reimers, Lukrécia, Taylorova úrodná a Lavtonova.

Sadenie a pestovanie

Černice sú na stanovište náročnejšie. Vyžadujú teplejšie polohy chránené proti mrazom a studeným vetrom, nakoľko v drsnejších polohách často vymŕzajú. Čo sa týka vlahy, možno ich pestovať aj v suchších, kamenistých pôdach. Najefektívnejšie je černice pestovať na opore a jednotlivé výhonky prichytávať podľa potreby. Sadenice vysádzame na jeseň i v jarnom období, ale v prípade kontajnerovaných rastlín je to možné prakticky počas celého roka. Pri beztŕňových černiciach je vhodnejšia jarná výsadba, pretože sú pomerne citlivé na zimné poškodenie mrazom. Rastlina vytvára až 2 – 3 m dlhé výhony, ktoré je potrebné vyväzovať. Preto ju sadíme k plotom, múrom, altánkom alebo k opornej konštrukcii. Odporúčaná vzdialenosť rastlín od seba je 1 až 1,5 m. Zber plodov začína v lete a trvá cca 2 až 7 týždňov. Vykonáva sa ručne.

Rez a rozmnožovanie

Černice sú kry s dvojročným cyklom. Tohoročné výhony zarodia v budúcom roku. Na to je potrebné myslieť pri pravidelnom reze. Vykonávame ho koncom zimy, kedy už opticky vieme spoznať prípadné škody spôsobené mrazom. Z kra černice striháme všetky poškodené a namrznuté výhony. Následne sa od bázy odstránia všetky vyrodené výhony. Po týchto úkonoch nám zostanú už iba zdravé vlaňajšie letorasty, ktoré majú v danom roku zarodiť. Na plnú úrodu postačí ponechať 5 až 6 výhonov. Všetky ostatné odstránime. Poslednou fázou rezu je úprava týchto ponechaných výhonov. Tie už majú zvyčajne vyrastenú z pazúch listov druhú generáciu konárov. Hlavné výhony skrátime na 1,5 až 2 metre, sekundárne konáre skrátime za štvrtým až šiestym očkom /30-40 cm/. Upravené výhony vyviažeme k opore do požadovaného tvaru. Černice rozmnožujeme veľmi ľahko a to vegetatívne. Môžeme ich získať koreňovými odrezkami, bylinnými odrezkami alebo jednoduchým potápaním.

Vitamíny a účinky v černiciach

Černice obsahujú vitamíny C, B, K, E, draslík, železo, vlákninu, kyselinu listovú a horčík. Žiadna bobuľovina neobsahuje toľko kyseliny elagovej ako černica. Preto je vhodná na tlmenie rastu tumorov. Z černíc sa dajú využiť surové aj sušené listy, dokonca aj jadierka.

Aké majú černice účinky? Spomaľujú proces starnutia. Pomôžu nám pri bolestiach hrdla a infekciách v ústnej dutine. Regulujú cukor v krvi a využiť sa dajú aj pri chudnutí – znižujú hmotnosť a cholesterol. Majú protirakovinový účinok, preventívne pôsobia proti cievnym chorobám a sú obkladom na hemoroidy. Zlepšujú imunitu, urýchľujú trávenie, čistia krv a pomáhajú telu zbaviť sa škodlivých látok aj prebytočného tuku z tela.  Šťava z černíc, ale aj z ich listov je dobrá ako sirup proti kašľu a zachrípnutiu.

Spracovanie černíc

V kuchyni sa používajú pri pečení koláčov, pri príprave rozličných dezertov. Dajú sa spracovať zaváraním, mrazením. Hodia sa do pudingov,  jogurtov, krémov či koktailov. Výborne chutia studené i horúce. Sú z nich výborné džúsy, mušty, sirupy, džemy, pečený čaj a  černicové víno.  Extrakt z listov sa pridáva do kofolových nápojov.

Černicový džem

Na tento recept potrebujeme 100 ml vody, 600g cukru, 1kg černíc, mletú škoricu a mleté klinčeky podľa chuti. Černice dobre prepláchneme. Podlejeme troškou vody a privedieme k varu. Varím tak dlho, až kým celkom nezmäknú. Následne ich prepasírujeme a potom pridáme cukor, klinčeky a škoricu. Zľahka varíme, až kým sa voda neodparí a černice nezhustnú. Džemom plníme poháre. Môžeme ho  použiť  na plnenie buchiet alebo palaciniek.