Buďte moderní, založte si vlastné kompostovisko

Kompostovanie je využívanie biologicky rozložiteľného odpadu, ktorý za prístupu vzduchu zabezpečuje mikrobiologickú premenu organických látok na stabilné humusové látky. O úspešnom priebehu kompostovania a o výslednej kvalite kompostu rozhoduje správna surovinová skladba čerstvého kompostu. Okrem zloženia surovín rozhoduje o jeho výslednej kvalite aj vhodne zvolené miesto pre komposter. Mal by byť uložený v polotieni. Nemal by byť vystavený priamemu slnku, dažďu a vetru. Je vhodné kombinovať hrubé suroviny s jemnými, suché s vlhkými a hnedé so zelenými. Na dno kompostu patrí hrubší materiál, ktorý umožňuje prevzdušnenie kompostu a odtok prebytočnej vody. Aj vo vyšších vrstvách by sa mali nachádzať nadrobno nasekané vetvy stromov a kríkov alebo hobliny. Materiál by sa mal dobre premiešať.

Kompostovisko na záhradách aj balkónoch

Kompostovanie je časovo veľmi nenáročné a dá sa využívať priamo v domácnosti alebo na záhrade. Vďaka tejto činnosti sa vracajú pôde živiny a zároveň sa tak vykonáva recyklácia odpadu. Výber kompostérov je dnes veľmi široký. Medzi najobľúbenejšie materiály, z ktorých sa vyrábajú, patria plast, pozink a drevo. Tvary a veľkosti sa líšia.

Na malé záhrady sú vhodné predovšetkým menšie plastové komposty. Kto býva v byte, má možnosť kompostovať vo vermikompostéri. Je to systém využívajúci schopnosť dážďoviek meniť rastlinné zvyšky na kvalitné organické hnojivo nazývané vermikompost. Materiál sa nemusí prehadzovať, pretože dážďovky ho spracúvajú samy. Takýto kompostér sa zmestí na chodbu, balkón alebo do kuchyne.

Naopak veľkorozmerné komostéry z dreva alebo pozinku nájdu svoje uplatnenie na vidieckych záhradách. Tam je možné založiť kompostovisko, do ktorého sa sype odpad z domácnosti aj zo záhrady. Šikovní záhradníci si dokážu vyrobiť aj kompostér z paliet. Okrem jednokomorových kompostérov existujú aj viackomorové kompostéry vhodné na priebežné kompostovanie. Kým v jednej komore kompost zreje, do druhej sa ukladá materiál.

Kedy vzniká kompost?

Vplyvom tlenia sa kompost usádza a prísun vzduchu, ktorý je potrebný, sa znižuje. Je preto dobré hromadu jedenkrát za mesiac premiešať. Kompost vznikne asi za dva až šesť mesiacov, veľmi zrelý kompost až za rok.

Čo do kompostéru patrí a čo nie

Na kompostovanie v kompostéroch sú vhodné odrezky alebo zvyšky zeleniny a ovocia, kávová usadenina, čajové zvyšky, škrupiny z vajec alebo orechov, posekaná tráva, lístie a drobné vetvičky, piliny, kôra, hobliny, zvyšky pečiva, papierové vreckovky, perie, chlpy a vlasy. Na kompostovanie sa nepoužívajú kosti, zvyšky mäsa alebo kože, rastlinné oleje a tuky, rastliny napadnuté chorobami a chemicky ošetrené materiály.

Fázy kompostovania

V prvej termofilnej fáze dochádza k rozvoju baktérií a plesní, čím prudko rastie teplota substrátu na päťdesiat až sedemdesiat stupňov. Uvoľňuje sa množstvo CO2 a pH klesá pod vplyvom tvorby organických kyselín. Dochádza k rozkladu ľahko rozložiteľných látok, ako sú cukor, škrob alebo bielkoviny. Narastá kolonizácia kompostu termofilnými hubami, ktoré majú neskôr dôležitú úlohu pri tvorbe humus. V tejto fáze je treba materiál prehadzovať. V druhej mezofilnej fáze prebieha rozklad zložitejšie rozložiteľných látok. Teplota začína klesať a kompost získava hnedú farbu a zemitú štruktúru. V tretej fáze je kompost prakticky zrelý, má homogénnu štruktúru a vonia po lesnej pôde.