Ako pestovať hrozno v záhrade aj na balkóne?

Ak ste podľahli chuti veľkých a šťavnatých bobúľ hrozna, môžete začať s jeho pestovaním vo vlastnej záhrade. Prinášame vám niekoľko užitočných tipov a rád, ako pestovať vinič so všetkým, čo k tomu patrí.

História pestovania viniča

Hrozno sa na našom území začalo pestovať už v 3. storočí nášho letopočtu. Pre Rimanov bolo hrozno veľkou pochúťkou a jeho pestovanie rozšírili do viacerých oblastí. Po sťahovaní národov v tejto tradícii pokračovali aj Slovania.

Vinohradnícke oblasti sa v priebehu storočí zapĺňali novými odrodami. Na pestovanie hrozna a výrobu vína sa začali používať novšie technológie a klimatické zmeny prispeli k rozšíreniu územia, na ktorom bolo možné révu vo veľkom pestovať. 

Významné vinohradnícke oblasti si svoju tradíciu držia dodnes. Aj vy ste sa už určite stretli s vínom z malokarpatskej, južnoslovenskej, nitrianskej, stredoslovenskej, východoslovenskej, či tokajskej vinohradníckej oblasti. 

V polovici minulého storočia dosahovala výmera viníc na Slovensku približne 12 600 hektárov a postupne sa zvyšovala. Najvyššia úroda hrozna bola zaznamenaná v roku 1978, dosiahla až 7,8 tony z hektára. 

Stavy neskôr ovplyvnila prítomnosť chorôb, najmä múčnatky. V súčasnosti sa mnohé vinice revitalizujú. Popri konvenčnom pestovaní viniča sme tiež svedkami ekologickej produkcie hrozna, ktorá je šetrnejšia k životnému prostrediu.

Vínna réva je tradičnou rastlinou nielen v šírych viniciach, ale aj v menších záhradách. Ak s pestovaním hrozna začnete aj vy, už pár koreňov pri plote sa vám každý rok odmení bohatou úrodou. Vinič môžete navyše pestovať v črepníkoch na balkóne či terase. 

Patríte k ľuďom, ktorí si nedokážu predstaviť jeseň bez sladkých bobúľ hrozna a poctivého domáceho vína? Neexistuje dôvod, prečo sa nepustiť do pestovania tohto obľúbeného ovocia.

Priaznivé účinky hrozna na zdravie

Z nutričného hľadiska plody viniča obsahujú hroznový cukor, ktorý telu dodávajú energiu a podporujú sústredenie, ale aj organické kyseliny a pektínové látky. Z minerálov má v hrozne vysoké zastúpenie draslík, horčík, vápnik a železo, z vitamínov A,B,C a flavonoidy, ktoré nájdeme najmä v tmavších odrodách. 

Dôležitou látkou je resveratrol, ktorý sa nachádza najmä v šupke tmavých odrôd hrozna. Ide o silný antioxidant, podporuje správne fungovanie kardiovaskulárneho systému, hormonálnu rovnováhu a metabolizmus. Zároveň prospieva nášmu mozgu a je vhodný aj pre ľudí, ktorí chcú znížiť krvný tlak prirodzenou cestou.

Priaznivé účinky na zdravie má aj pravidelná, ale striedma konzumácia muštu a vína vyrobeného z hrozna. Pôsobí hlavne na kardiovaskulárny systém človeka. Konzumácia plodov celkovo posilňuje imunitný systém a znižuje oxidačný stres. Tým pomáha predchádzať viacerým ochoreniam.

Čo treba zvážiť pred výsadbou viniča

Ak sa rozhodneme začať s pestovaním hrozna, začíname výberom vhodného stanovišťa. Životnosť viniča sa pohybuje okolo 15 až 20 rokov. Treba počítať s tým, že nebude možné pravidelné presádzanie. Najvhodnejšie miesto pre dopestovanie kvalitného hrozna je  západný alebo juhozápadný svah s celodenným slnkom.

Vyhnúť by sme sa mali pestovaniu na severnej strane, kam sa počas dňa nedostane dostatok slnečných lúčov. Vhodná nie je ani lokalita s plytkou pôdou, sadenie viniča pod stromy alebo v blízkosti hnojiska.

Vzdialenosť medzi jednotlivými rastlinami pri výsadbe viacerých kusov v jednom rade by mala byť aspoň 1,5 - 2 metre. Ak vysádzame vinič pri stene, umiestnime ho minimálne 20 cm od steny. 

Pred vysadením je taktiež potrebné dobre pripraviť pôdu. Vhodná je hlboká orba so zapracovaním hnojiva (vhodný je maštaľný hnoj, superfosfát, síran draselný, cererit. Tieto práce je vhodné vykonať minimálne 2 až 4 mesiace pred výsadbou. 

V chladnejších polohách sú vhodné pôdy štruktúrne, ľahšie, s dostatkom humusu a s mierne kyslou až neutrálnou pôdou. Tu pestujeme hlavne mrazuvzdorné a odolné odrody s krátkym vegetačným obdobím. 

Pred samotným sadením je samozrejme dôležitý nákup kvalitnej sadenice. Viniče sú dnes dobre dostupné a na výber máme z mnohých odrôd. Medzi obľúbené, bohato úrodné odrody patrí Kráľovná vinohradu či Kismis Moldavskij. Ak plánujeme pestovanie v chladnejších podmienkach, vyberáme z tých najodolnejších, napríklad vinič Árkádia alebo Onyx. 

Výsadba viniča - postup

Vinič sa najčastejšie sadí na jar alebo na jeseň. Zdravé kontajnerové sadenice ale môžeme vysádzať celoročne. Miesto výsadby, ktoré sme pred niekoľkými mesiacmi pripravili orbou a zapracovaním hnojiva, najskôr vyčistíme od trávy a buriny. 

Vykopeme výsadbovú jamu, do ktorej sa sadenica pohodlne zmestí. Ak sadíme do menej kvalitnej pôdy, môžeme použiť hnojivo na báze rohoviny, ktoré vinič nespáli. Časť hnojiva nasypeme do jamy a časť zmiešame s pôdou, ktorou sadenicu zasypeme.

Pri vyberaní sadenice z obalu dávame pozor, aby sme nepoškodili koreňový bal. Kontajnerové sadenice majú dobre vyvinutý koreňový systém. Pred sadením ho nie je potrebné strihať ani namočiť do vody. Veľmi dobre sa ujmú aj bez týchto krokov.

Sadenicu vložíme do jamy a rukou prihrnieme zeminou. Je dôležité, aby miesto štepenia zostalo 5 až 10 cm nad zemou. K sadenici hneď pri výsadbe umiestnime oporný kolík, o ktorý ju budeme v budúcnosti upevňovať.

Na záver sadenici doprajeme dostatočnú zálievku. Ak sadíme na jeseň, vinič zakopcujeme zeminou, pilinami prípadne zakryjeme čečinou aby sme ho ochránili pred mrazmi. Na jar miesto nakopcovania rozhrnieme a skrátime tento drevnatý jednoročný výhonok na 2 až 3 očká. 

Starostlivosť o vinič

Počas vegetačného obdobia sa staráme o rast nadzemnej časti rastliny aj koreňového systému. V prvých rokoch nám postačí oporný kôl, ktorý sme použili už pri sadení, no neskôr bude potrebná oporná konštrukcia. 

Z očiek začnú prerastať výhonky, z ktorých v prvom roku po vysadení ponecháme dva najsilnejšie, ostatné odstránime pri zemi. Postupne ich priväzujeme k opore. Okolie rastliny pravidelne zbavujeme buriny a ak je to potrebné, vinič polievame, hnojíme, prípadne ošetrujeme fungicídmi. Tieto zásahy závisia od počasia aj pestovanej odrody. 

V polovici augusta je potrebné zaštipnúť vrcholky výhonkov, aby sme zakončili ich rast a umožnili dostatočné zdrevnatenie do zimy. Pred príchodom silnejších mrazov nakopcujeme zdrevnatelú časť výhonkov zhruba do výšky 30 cm, aby sme chránili púčiky počas zimy.

Ako strihať vinič

Ak chceme mať bohatú úrodu hrozna, najdôležitejší je správny rez viniča. Spočíva v skracovaní jednoročného dreva alebo odstraňovaní staršieho, nepotrebného dreva. Vinič totiž rodí iba na jednoročných výhonkoch, ktoré vyrastajú z minuloročného dreva. Rezom sa snažíme podporiť ich silu.

Rez vždy vedieme mierne šikmo na púčik, vo výške 1 až 1,5 cm nad očkom. Šťava z rezu nesmie tiecť na očká. Spôsob rezu závisí hlavne od odrody a klimatických podmienok, všeobecne ale platí, že ponechávame časti, ktoré sú bližšie k dvoj- až trojročnému drevu.

Podľa dĺžky ponechaných púčikov na výhonku rozlišujeme viaceré druhy rezu: krátky – kde ponecháme 1 až 4 púčiky, stredný – ponecháme 5 až 8 púčikov a dlhý – ponecháme 9 až 15 púčikov. V našich podmienkach je vhodný stredný a dlhý rez.

Dôležitý je jarný rez viniča, ktorým podporíme rýchlejší rast. Vykonávame ho koncom zimného obdobia, keď pominú hlboké mrazy. Termín rezu väčšinou vychádza na február až marec, podľa lokality a teplotných podmienok daného roka. 

Prvým krokom je odstránenie dvojročného, vyrodeného dreva. Staré drevo spoznáme podľa tmavšieho sfarbenia a väčšej hrúbky výhonkov. Odstraňujeme ho čo najbližšie ku konáru alebo kmeňu. Zrezať by sme mali aj všetky poškodené alebo dolámané konáriky.

Na viniči ponecháme len zdravé jednoročné výhonky a to tak, aby boli od seba čo najviac vzdialené. Tieto výhonky nám prinesú počas sezóny želanú úrodu. Letné strihanie hrozna sa vyžaduje len niekedy, odstraňujeme pri ňom neželané výhonky a listy na kmeňoch viniča.

Najčastejšie choroby viniča

Vinič najčastejšie ohrozujú hubové choroby, ktoré sa vo väčšej miere objavujú pri vlhkejšom počasí a nedostatku cirkulácie vzduchu. Vinič pestovaný v záhrade je potrebné pravidelne kontrolovať, aby sme prípadný vznik choroby zachytili čo najskôr.

Medzi tie najčastejšie patrí múčnatka. Počas suchších klimatických podmienok všetky nadzemné časti viniča a vytvára na nich sivo-biely povlak pripomínajúci múku. Prevenciou je zabezpečenie dobrej cirkulácie vzduchu prestrihávaním listov a fungicídne prostriedky na báze síry.

Druhým častým ochorením je botrytída známa aj ako pleseň sivá. Najväčšie škody spôsobuje na plodoch viniča. Napadnuté bobule predčasne opadávajú, vo veľmi vlkých podmienkach na nich vznikajú chumáče sivej plesne. Účinná je prevencia prestrihávaním a chemická ochrana fungicídmi.

Častou chorobou je tiež peronospóra viniča. Na napadnutých častiach viniča vytvára žltozelené „olejové” škvrny, ktoré postupne menia farbu na hnedú. Listy opadávajú. Často sa zamieňa s múčnatkou, prevenciou je prevzdušňovanie viniča v okolí strapcov.

Pestovanie viniča na balkóne 

Hrozno môžeme pestovať aj na slnečnom balkóne alebo na terase. Menej náročné a odolné odrody môžeme vysadiť do nádob s objemom minimálne 50 - 60 litrov. Čím väčšou nádobu použijeme, tým lepšie bude vinič rásť. 

Na dne nádoby nesmie chýbať otvor na odtok prebytočnej vody a drenážna vrstva z drobného štrku alebo keramzitu. Aj v nádobe bude vinič potrebovať opornú konštrukciu, na ktorú budete výhonky vyväzovať. 

Sadenie je podobné ako pri voľnej výsadbe do zeme. Použijeme čo najkvalitnejšiu pôdu s dostatkom humusu. Pri takomto pestovaní viniča uprednostníme krátky rez. Najmä počas leta rastlinu dostatočne zalievame, nakoľko sa do kvetináča nemusí dostať dostatok dažďovej vody.

Pestovanie viniča v malom množstve pôdy je podstatne jednoduchšie, obzvlášť ak začíname skoro na jar a vinič rastie prvé mesiace v byte či dome. Táto metóda je vhodná aj pre neskoršie presadenie viniča do záhrady.