Ako na strihanie živých plotov z hrabu aj vtáčieho zobu

Živý plot je veľmi praktickou súčasťou záhrady. Poskytne vám súkromie a tieň, môže rozdeliť jednotlivé časti záhrady a plniť aj dekoračnú funkciu. Ak sa chcete pýšiť krásnym upraveným plotom bez toho, aby vám doslova prerástol cez hlavu, je nutné mu venovať náležitú starostlivosť v podobe strihania.

Bežný živý plot vyrastie za rok aj o niekoľko desiatok centimetrov. Správnym strihaním upravíme jeho výšku, tvar aj správnu hustotu. Ak by ste živý plot nestrihali, stala by sa z neho divoká zmes nesúrodých konárikov.

Kedy strihať živý plot?

Podľa typu dreviny je možné ploty upravovať až trikrát ročne, strihanie ihličnanov je obvykle potrebné len raz za rok. Opadavé dreviny (napríklad hrab obyčajný) je vhodné zastrihnúť aj dvakrát ročne.

Všeobecne platí, že strih je vhodné vykonávať na začiatku jari, kedy upravíme výšku plota a odstránime konáre poškodené snehom. Ďalšie strihanie necháme až na prelom augusta a septembra. Stromčeky sa stihnú pripraviť na zimu a zároveň nehrozí, že vyrušíme vtáky hniezdiace v konároch. O tom, aký hlboký by mal rez byť, rozhoduje predovšetkým bujnosť rastu plotu.

Pomôcky a náradie na strihanie živých plotov

Správne náčinie pri  strihaní živého plotu je predpokladom úspechu. Vybrať si môžete klasické záhradnícke nožnice, prácu však výrazne uľahčia elektrické alebo benzínové nožnice na živé ploty (plotostrihy). Na rez hrubých drevnatých vetiev sa používajú mechanické nožnice na vetvy alebo ručné záhradné pílky. 

Ak sa živý plot z roka na rok rozrastá, bude potrebné zaobstarať si špeciálne teleskopické nožnice, s ktorými pohodlne dosiahnete až do výšky až 3 metrov. Pri práci s nástrojmi postupujte obozretne, aby ste predišli nechceným zraneniam.

Postup strihania živých plotov

Bohatý, zdravý a po celej ploche zalistený živý plot získame len vtedy, ak ho budeme mať v dolnej časti o niečo širší ako v hornej. Týmto krokom umožníme svetlu dostať sa aj do najnižších častí rastliny. Optimálny tvar živého plota je preto lichobežník, rovnako však môže mať hornú časť zaoblenú.

Ideálny postup strihania a tvarovania živého plota závisí od konkrétneho druhu rastliny. Tuje a ihličnany si žiadajú zúženie smerom k vrcholu, zatiaľ čo stálozelené listnáče môžeme jednoducho vytvarovať do kociek či dokonca zelených gúľ.

Živý plot z hrabu

Hrab veľmi rýchlo rastie a znáša aj hlboký rez. Vďaka tomu je ideálnou drevinou na atypické tvarovanie. V prvom roku po výsadbe sa živý plot z hrabu strihá menej často, treba najmä skrátiť nerozvetvené konáre na polovicu, aby sa stromčeky rozkošatili. V druhom a treťom roku môžete prerezávať plot častejšie. Po troch rokoch ho môžeme pravidelne orezávať dvakrát ročne do želaného tvaru a výšky.

Živý plot z vtáčieho zobu

Vtáčí zob je nenáročný, dobre sa mu darí aj v tieni. Keďže rastie len stredne rýchlo, údržba takého živého plotu vyžaduje menej starostlivosti. Pravidelný rez a udržiavanie kompaktného tvaru je však dôležité, nakoľko rastlinu stimuluje k hustému rastu. Z vtáčieho zobu môžeme vytvarovať hranatý aj oblý živý plot.

Živý plot z tují

Viete, ako strihať tuje správnym spôsobom? Najdôležitejšie je tvarovať ich tak, aby boli v spodnej časti širšie a postupne, smerom k vrcholu, sa mierne zužovali. Docielime tým rovnomerné zahustenie a krásnu zelenú farbu vetvičiek v spodnej časti rastliny. Z úzkeho vrcholu navyše jednoducho opadne sneh, takže rezom zabránime poškodeniu rastliny počas zimy.

Na čo si dať pri strihaní plotov pozor?

Pri strihaní živého plotu dôsledne kontrolujeme zdravie každej rastliny. Zameriame sa najmä na poškodené a vyschnuté konáre, ako aj rôzne príznaky chorôb a škodcov. Napadnuté časti rastliny odstránime a v prípade potreby ošetríme postrekom.

Škodcovia

Nepríjemným škodcom živých plotov sú vošky – zelený, čierny, hnedastý alebo žltý hmyz, ktorý po sebe zanecháva lepkavú tekutinu na listoch. Výsledkom je, že rastlina má zvlnené a krivé listy. Tekutina na listoch je obzvlášť lákavá pre mravce a niektoré druhy húb, ako sú plesne.

Buxus alebo krušpán je bežne napádaný motýľom menom vijačka krušpánová. Prvýkrát sa na Slovensku objavil v roku 2012 a veľmi rýchlo sa rozšíril po celom Slovensku. Húsenice vijačky škodia požieraním listov. V priebehu niekoľkých dní sú schopné skonzumovať listy celej rastliny.  

Choroby

Častým ochorením živých plotov je múčnatka. Napadnuté listy a vetvy sú potiahnuté bielym, neskôr hnedastým povlakom, ktorý možno ľahko zotrieť. Infikované listy hynú, môžu dokonca odumrieť aj veľké časti rastliny. 

Známe je tiež listová škvrnitosť. Vytvára hnedé, červené, šedé alebo žlté škvrny – farba sa líši v závislosti od patogénu. Škvrny sú okrúhle, veľké 3–6 milimetrov a uprostred majú jasný bod. Ak je napadnutie ťažké, škvrny sa postupne zlejú a listy odumrú.

Ďalšie druhy obľúbených živých plotov

Pri výsadbe živého plotu máme na výber z desiatok drevín, od tradičných ihličnanov až po krásne kvitnúce listnaté kry. Medzi najobľúbenejšie patria:

Turkestánsky brest 

Turkestánsky brest je rýchlorastúca drevina, ktorá prosperuje aj v menej úrodných pôdach. Po výsadbe potrebuje veľa zálievky. Rast môžeme neskôr regulovať znížením zálievky. Orezávaním môžeme plot krásne zahustiť už v prvom roku.

Vavrínovec lekársky

Vždyzelený ker, ktorý už na prvý pohľad zaujme veľkými, zelenými listami. Je pestovateľsky nenáročný, rýchlo rastie a hodí sa hlavne do moderných záhrad. Môžeme z neho vytvoriť hustý a krásne tvarovaný živý plot, alebo ho nechať rásť na voľno. V druhom prípade vytvorí aj okrasné kvety a plody.

Hlohyňa šarlátová

Ideálna do kamenistých pôd. Vyniká hustým olistením, výborne znáša tvarovanie, listy sú drobnejšie a na zimu sa sfarbujú mierne do bordova. Na jeseň zaujme veľkým počtom oranžových alebo žltých plodov. Dorastá do výšky 2 metrov. 

Smrek

Smrekový živý plot je pomerne jednoduchý na tvarovanie aj korekciu výšky. Smrekom sa darí najmä vo vyšších polohách s vyššou pôdnou aj vzdušnou vlhkosťou. Nepotrebuje hlboké zrezávanie, len mierne tvarovanie raz ročne.

Starostlivosť o živý plot

Živé ploty si vyžadujú určitú starostlivosť aj mimo sezóny strihania. Zamerať sa musíme tak na dostatočnú zálievku a prídel živín v podobe hnojenia, ako aj na ochranu pred škodcami.

Zálievka

Najmä po výsadbe nových rastlín musíme dbať na  pravidelnú zálievku (pôda musí zostať stále vlhká). V ďalších rokoch prispôsobíme polievanie počasiu – v období dlhšieho sucha rastliny zalievame 1 až 2-krát týždenne dostatočným množstvom vody.

Postrek na živý plot

Najmä v prípade vijačky, ktorá nemá prirodzených nepriateľov, je vhodné použitie chemických postrekov. Krušpán a iné druhy drevín majú na listoch ochranný film, preto treba pri aplikácii prípravkov používať aj zmáčadlo. Skorý jarný postrek toxickým insekticídom v období pučania zabráni liahnutiu lariev v hálkach na listoch.

Hnojenie živého plota

Dreviny vhodne prihnojujeme. Výborné je predovšetkým mulčovanie, napríklad prostredníctvom mulčovacej kôry, pokosenou trávou alebo kompostom. Mulč dodá rastlinám dostatok živín a ochráni pôdu pred vysychaním. Použiť môžeme aj hnojivo na ihličnany.