Aké rastliny napáda pleseň sivá?

Pleseň sivá odborne nazývaná aj botrytída patrí medzi závažné hubové ochorenia rastlín. Potrápiť môže počas celého obdobia vegetácie a pripraviť nás tak o celú úrodu. Zaslúži si preto našu pozornosť už od prvých príznakov. Chladné jesenné počasie s častými dažďami je pre botrytídu ideálne. Pre svoje rozmnožovanie totiž potrebuje vysokú vlhkosť a nízke teploty.

Zdravé zelené časti rastlín bez mechanického poškodenia sú v bezpečí, pleseň sivá sa objavuje pri odrezkoch či inak narušených častiach stonky, listu, kvetu i plodu, ale môže sa šíriť aj v pôde. Toto ochorenie postihuje mnoho druhov rastlín a je pomerne bežné. Nevyberá si a možno ju nájsť na:  

- cibuľovinách, 
- strukovinách, 
- ovocí, 
- zelenine, 
- drevinách 
- kvetoch. 

Dôležité pre jej šírenie sú práve vlhkosť a teplota, preto napáda bez rozdielu rastliny pestované vonku i v skleníku, ale tiež pri nesprávnom skladovaní či preprave. Zamedziť tejto chorobe je teda možné vytvorením optimálnych podmienok a to od zasadenia až po skladovanie plodov.

Botrytídu spoznáte podľa sivej alebo hnedosivej zrnovej plochy, ktorú na rastlinách vytvára. Na kvetoch sa môžu najprv objaviť malé hnedé škvrny. Pleseň sa mnohokrát viditeľne prejaví až pri nevhodnom skladovaní. U uhoriek a paradajok ju často vidieť na reze, keď sa objaví na stonke, rastlina nad postihnutým miestom odumiera. Kým na niektorých rastlinách spôsobí nepatrné škody, iné sú na jej výskyt náchylnejšie. Medzi najviac ohrozené patria jahody či vinič.  Tu možno pleseň sivú pozorovať na plodoch. 

Pleseň sivá na jahodách

Pre jahody je botrytída obzvlášť nebezpečná, pretože napáda ich kvety i plody a môže nás tak pripraviť o celú úrodu. Napadnuté kvety zvyčajne zhnednú a odumierajú. Plody sú pokryté sivou zrnitou vrstvou plesne,  tá ich vie zničiť  do 48 hodín od prvých príznakov.  Pleseň sivá sa na jahodách ľahko prenáša, dokáže prezimovať na odumretých tkanivách a na jar sa šíri vetrom alebo kvapkami dažďa. Niektoré odrody sú odolné viac, iné menej, vyberáme teda odolnejšie odrody. Na zabránenie šírenia tejto plesne sa odporúča preventívny postrek už pri kvitnutí jahôd. V daždivom období je potrebné striekať častejšie. Napadnuté rastliny je potrebné odstrániť, aby sa zamedzilo šíreniu plesne.  Jahody majú rady slnečné a vzdušné stanovište, cirkulácii vzduchu môžeme dopomôcť správnou výsadbou a rastlinky sadíme v dostatočnej vzdialenosti od seba, pravidelne ich kontrolujeme a čistíme. 

Pleseň sivá a vinič

Aj na viniči spozorujeme pleseň v podobe hnednutia, po ktorom bobule prikryje sivá vrstva. Vtedy už je neskoro, preto i tu platí, že prevencia je v boji s botrytídou základ. Postrekujeme už v období kvitnutia, neskôr opäť v období dozrievania. Pleseň môže napadnúť akúkoľvek časť rastliny, no šíriť sa začína od poškodenej či prasknutej časti bobule, listu, či stonky. Postup pri ochrane viniča je podobný, ako u iných rastlín. Napadnuté rastliny odstránime, aby sme šírenie plesne spomalili, priebežne sledujeme vinič a už pri prvých príznakoch odstránime choré časti. Toto ochorenie netreba podceňovať, pretože môže zničiť značnú časť dokonca i celú úrodu a napáchať nemalé ekonomické škody. 

Postrek

Najúčinnejšou ochranou pred botrytídou je preventívny postrek plodín. Ten sa vykonáva vo viacerých fázach, väčšinou v období kvitnutia, a následne v období dozrievania. Počas daždivých dní, kedy je vlhkosť vyššia sa môže postrek aplikovať častejšie. Trh dnes ponúka širokú škálu chemických i nechemických prípravkov určených na boj s plesňou sivou. Z tohto hľadiska sa ochorenia netreba báť, ale bojovať proti nemu preventívnym postrekom a pravidelnou starostlivosťou počas celého vegetačného obdobia.