Aké druhy rastlín do tieňa poznáme?

Rastliny do tieňa by mali tvoriť veľkú časť záhradnej vegetácie. Mnoho začínajúcich pestovateľov sa sústreďuje len na rastliny, ktorých primárne pôsobisko je na slnečnom stanovisku. Tieto rastliny, tzv. svetlomilné, sa vyznačujú bledšími listami v porovnaní s tieňomilnými rastlinami. Môžeme sa taktiež stretnúť s rôznymi kultivarmi trvaliek, pričom niektoré z nich sú vhodné skôr na svetelné stanoviská, iné obľubujú tienistú oázu. Tak ako tieto rastliny dokážu regulovať množstvo vlhkosti, tak vedia aj svojimi rozľahlými listami ochladiť inak rozpálené múry domov. 

Princíp funkcie tieňomilných rastlín nie je pobyt v trvale tienistých podmienkach. Listy týchto rastlín sú zväčša rozľahlejšie než u svetlomilných kultivarov. Dôvodom je zber svetelných lúčov, ktoré však nie sú priame, ale prechádzajú napr. korunou stromu, alebo sa odrážajú od určitého predmetu, príp. inej rastliny - tráva. 

Rastliny do tieňa - záhrada

Ako sme už vyššie spomenuli, rastliny do tieňa vedia vytvoriť a vyplniť priestor inak neatraktívnych tmavých kútov. Okrem iného existujú tieňomilné kvitnúce trvalky s určitým farebným spektrom svojich kvetenstiev.

Astilba

Rastlina Astilba je tieňomilnou rastlinou, ktorá je perfektným príkladom kvitnúcej trvalky. Jej kvetenstvá pripomínajú rastúce stromčeky rôznych farieb, pričom sa tieto farby menia vzhľadom od kultivaru. Aj v tomto prípade platí, že listy Astilby sú pomerne rozľahlé a sú tmavšie, než svetlomilné kultivary. Pestovanie tejto rastliny je pomerne jednoduché, základom je zabezpečenie stále vlhkej pôdy. Koreňový systém Astilby je plytší, a preto musíme zabezpečiť dostatočnú zálievku počas suchšieho obdobia. 

Ak chceme zabezpečiť kontinuálne vytváranie pukov a kvetenstiev, je vhodné pôdu okolo Astilby pravidelne kypriť. Hnojenie nie je potrebné a môže často priniesť viac škody ako osohu, a to najmä v prípade, že aplikujeme neúmerné množstvo hnojiva. Astilba je citlivá rastlina, a to nie len na množstvo hnojiva. Pri nedostatočnej zálievke a neúmerného množstva hnojiva je Astilba náchylná na parazitické ochorenia - na vošky. Riešením je aplikácia vhodného postreku. 

Hosta

Hosta sa radí medzi rastliny do tieňa bez kvetenstiev, aj tak však ponúka široké spektrum zaujímavého zafarbenia listov podľa daného kultivaru. Na rozdiel od Astilby je Hosta rastlinou s pomerne hlbokými koreňmi a po dôkladnom zakorenení nie je problém prežiť obdobia sucha bez závlahy.  Táto rozľahlá rastlina je vhodná do stredného pásma tieňomilných rastlín a vytvára príjemné a svieže zátišie. Rovnako je výhodné ju posadiť blízko jazierok či vodných plôch, kde si v nej nájdu domov mnohé živočíchy. 

Základom pre progresívne pestovanie tejto trvalky je zabezpečenie mierne kyslej pôdy, ktorú udržujeme pravidelnými kyslými prísadami. Táto trvalka je bez kvetenstiev a z toho dôvodu je jej rast pomerne rýchly a vo všeobecnosti si nevyžaduje aplikáciu špeciálnych hnojív či postrekov proti paraztiom, keďže sa neradí medzi náchylné rastliny. 

Papraď 

Papraď je klasickou tieňomilnou rastlinou, ktorej sa darí predovšetkým v humóznej a neustále vlhkej pôde. Charakteristický vzhľad tvoria vejárovité listy, ktoré sa rozliehajú do šírky približne 1 a pol metra. Pri papradi musíme počítať s jej šírkou, inak je možnosť jej zakrpatenia a zhustenia, čo negatívne vplýva na jej rast. Papraď môžeme umiestniť do stredného či nižšieho výškového pásma rastlín umiestnených v tieni. Skvelo sa hodí do rohov pre vyplnenie priestoru. 

Papraď vyžaduje neustále udržiavanie vlhkosti. Vo voľnej prírode sa s papraďou môžeme stretnúť najmä v lesoch, v jej prirodzenom prostredí.  Najlepšie urobíme keď sa budeme toto prostredie snažiť zabezpečiť aj v domácich podmienkach. Základom je umiestniť papraď do tieňa, zabezpečiť dostatok závlahy a mulču, ktorý napomáha udržať vlhkosť pôdy stále na rovnakej hladine. Využiť môžeme nie len mulčovaciu kôru, ale aj suché lístie či šišky nazbierané v lesoch. 

Rastliny do tieňa - interiér 

Tienisté zákutia v interiéri môžeme oživiť rovnako ako tie, nachádzajúce sa v exteriéri. Rovnaké pravidlo však platí aj pri tieňomilných izbových rastlinách, a to, že musíme zabezpečiť aspoň čiastočné rozptýlené slnečné žiarenie. 

Lopatkovec 

Lopatkovec disponuje širokým spektrom kultivarov, vďaka ktorým rozlišujeme medzi rôznymi variáciami lopatkovca. Vo všeobecnosti sa kultivary od seba líšia veľkosťou kvetu či tmavosťou listov. Výška rastliny sa pohybuje okolo 30 až 40 centimetrov a sfarbenie kvetu je prevažne biele, pričom môže mať rôznu veľkosť. Lopatkovec môžeme umiestniť do tienistej, ale aj polosvetlej miestnosti - nikdy nie však na priame slnko.  Pôdu udržujeme jemne vlhkú, nikdy nie premočenú. Občas pôdu môžeme nechať úplne vyschúť a ďalej pokračovať v bežných dávkach zálievky. 

Svokrin jazyk - Sensevieria 

Sensevieria, ľudovo Svokrin jazyk, je rastlinou pochádzajúcou z oblastí východnej Ázie. Vďaka jej pôvodu je nenáročná na pestovanie a s prehľadom zvláda aj obdobia sucha. Zaujímavosťou Sensevierie je fakt, že kyslík produkuje aj počas noci, a teda je vhodným kandidátom pre jej umiestnenie do spální. Jej typický vzhľad - pretiahnuté, dlhé a rôznofarebne sfarbené listy môže ovplyvniť až rôznorodosť daného kultiváru. Pestovanie Svokrinho jazyka je nenáročné, priam ideálne pre začiatočníkov či ľudí, ktorí si k pestovaniu rastlín nenašli vzťah. Základom je zabezpečenie rozptýlenie slnečného svetla či tieňa a dobrá priepustnosť substrátu s pH hodnotou 6.

Aspidistra

Dokonalá rastlina pre rušné, tienisté a vlhké prostredie. Jej pestovanie je nenáročné, hoci pri prezimovaní musíme zabezpečiť chladné podmienky - vo vykurovaných miestnostiach môže uhynúť. Počas leta ju môžeme pokojne umiestniť do záhrady, stále však platí pravidlo o zachovaní tieňa. Charakteristické sú pre ňu podlhovasté, stojaté a jemné listy valcového tvaru.  Na trhu sa môžeme stretnúť aj s kultivarom, ktorého sadenice disponujú bielym pásom - táto rastlina si vyžaduje viac svetla.